Keď sa stal pred štrnástimi rokmi Vladimír Ledecký starostom, pripomínal Spišský Hrhov ľubovoľnú zaostalú a vymierajúcu obec. V segregovanej rómskej osade sa žilo v chatrčiach. Dnes je to príklad bezproblémového spolužitia. Čo sa tam vlastne udialo?

V Česku nikdy nebola taká veľká nespokojnosť s politikou – vládne tu ohromujúco blbá nálada, vyhlásil udivený korešpondent denníka Die Welt. Symbol predvolebného týždňa vytvoril sochár David Černý, keď postavil proti Pražskému hradu obrovský vztýčený prostredník. Je tu čudné ovzdušie permanentnej svätej nasr...denosti. Iróniou osudu pritom česká –aj slovenská – spoločnosť zažíva svoj ​​šťastný vek.

Žijeme v čudnom čase. Z jednej strany sa ozývajú apokalyptické reči o konci slobodného sveta, z druhej samochvála, že žijeme v najlepšom z možných svetov. Pre človeka, ktorého najvyššou hodnotou je ľudská sloboda, je ponovembrový čas tak či tak vyvrcholením slovenských dejín, aj keď vie, že dnešné Slovensko nie je najlepším z možných svetov. Nie sme rozdielnou, ale rozdelenou spoločnosťou, nie sme spoločnosťou práva, ale bezprávia, ešte stále ostávajú niektorí z nás za dverami, uzavretí múrom a ohradení plotom, spoločnú budúcnosť ešte stále predurčujú naše odlišné minulosti.

Rozhovor s demografom Branislavom Šprochom, ktorý sa venuje skúmaniu rómskej populácie a vydal prognózu jej populačného vývoja. Vyplýva z nej, že v roku 2030 by u nás malo žiť 560- až 620-tisíc Rómov.

„Sme produktom kapitálu a žijeme len dovtedy, pokiaľ to chcú tí, ktorí nám vládnu... Tí, ktorí potrebujú našu prácu, aby mali zisk...“ Bratislavské divadlo Aréna uviedlo divadelnú hru Karl Marx Kapitál, ktorú na objednávku napísal Peter Lomnický, známy najmä ako prekladateľ divadelných hier. Jeho monologický pamflet, ktorý cituje Marxa, Žižeka, Palahniuka, Houellebecqa či Becketta, otvorene pomenúva hybné sily trhovej spoločnosti, ale aj ich bezprostredné dopady na život a psychiku jednotlivca či ekosystém. Robí tak inteligentne, s nadhľadom a vtipne. V Lomnického texte neexistuje hluché miesto, každá veta má svoj význam a každá myšlienka svoju hĺbku a silu.

Kritické hodnotenie Sedmikrások, Hry o jablko alebo Faustovho veľmi neskorého popoludnia prenechám filmársky vzdelanejším autorom v tomto čísle: na Věre Chytilovej (2. 2. 1929 - 12. 3. 2014) ma fascinoval spôsob, akým tvorila svoj ​​život. Očividne žila zložito a konala podľa toho, čo hovorila. Teda, že je potrebné pozdvihnúť ľudské srdce a nasadiť aj hrdosť a odvahu, pretože len tak má život cenu.

Odstúpenie Petra Osuského z kampane je výstižné apropos k trom prezidentským prieskumom, ktoré odmerali šance pätnástich kandidátov zrejme celkom spoľahlivo. Ak metódou krížovej kontroly obídeme menšie „nezrovnalosti“, tak na základnom obraze – Fico, potom 25-percentná priepasť, a za ňou v intervale asi 10 percent ašpiranti druhého kola – sa Focus, Median a MVK celkom zhodli.

Doba po augustovej okupácii 1968 bola časom beznádeje. Normalizácie, stagnácie a neviery v možnosť zmeny. November 1989 väčšinu zaskočil a jedno z jeho kľúčových posolstiev, že zmena je možná, už vybledlo a čoraz hlasnejšie počuť slová, že sa nedá nič zmeniť. Mnohí sa chystajú na dlhé prezimovanie v kožuchu dnešnej moci. Iní zhodili ponovembrové mimikry a už sa zase sa verejne hlásia k svojim pôvodným presvedčeniam a bratstvám. Niektorí presmerovali svoju nenávisť zo Židov a Maďarov na Rómov.

Rozhovor s energetickým analytikom Karolom Hirmanom o tom, aký bude mať opätovná rusko-ukrajinská plynová kríza vplyv na Slovensko a čo nám hrozí v zime.

Pátram po jedinom prípade švajčiarskeho separatizmu, keď ma zrazu vydesí telefonát z Ukrajiny. Rodina z južnej časti krajiny, s ktorou sa priatelím, žije stovky kilometrov od Krymu a od Donbasu. Ich oblasť sa nespomína v správach, nie sú tam obsadené žiadne úradné budovy, nevztyčujú sa tam ruské zástavy. Práve preto ma ten telefonát z údajne pokojného prostredia zamrazí – na uliciach patrolujú ozbrojenci, neznámi, zakuklení. Jedného drobného podnikateľa na verejnosti zastrelili. Dcéru mojich známych zas práve okradli pri jednej z nespočetných pouličných zátaras maskovaní ľudia bez označenia. Dúfa, že jej poviem pár slov, niečo, čo ju upokojí. Nič mi neprichádza na um.