Medzinárodný maratón mieru v Košiciach je nielen najstarším v Európe, ale po Bostonskom maratóne dokonca druhým na svete. A tohtoročným traťovým rekordom sa zaradil k atletickým podujatiam svetového formátu.

Vo štvrtok 2. septembra sa Dom umenia v Bratislave zaplnil. Ako neskôr povedal Ďuro Kušnierik, v tento deň sa z Domu umenia stal Kunsthaus. Večer v ňom prebiehali tri vernisáže. Peter Kalmus vystavil svoje Dielo, Otis Laubert predstavil Zvláštny výber a Ladislav Čarný ukázal Súvislosti a rozpory.

Košickí poslanci vyjadrili masívne rozhorčenie nad koncertom a plagátom českej skupiny P**a z hoven ( takto to na plagáte bolo), zorganizovaným v rámci projektu Európske hlavné mesto kultúry. Na zasadnutí zastupiteľstva sa citovala Biblia, padali rozhorčené frázy o vulgárnosti, stupídnosti, avantgarde, experimentálnom umení či ohrození mravnej výchovy, keďže plagát sa vyskytol aj na nejakých stredných školách. Nikto z poslancov na koncerte nebol.

Traduje sa, že Slovenky a Slováci, ktorí aspoň raz v živote nevystúpili na Kriváň, nie sú správni vlastenci. Ak je to tak, násobí sa pocit vlastenectva počtom výstupov na tento strmý štít? Čo vlastne môžeme nájsť na Kriváni, vo výške 2 494 metrov nad morom?

Predstavte si, že počas najbližších 80 rokov sa niektoré obrovské mesto – napríklad Tokio – ocitne pod morskou hladinou, ktorá stúpne o celých 5 metrov. Ohrozené by boli milióny obyvateľov a tiež infraštruktúra v hodnote biliónov dolárov. Táto strašná vyhliadka je presne tým, čo majú kazatelia globálneho otepľovania na mysli, keď varujú, že musíme prijať „rozsiahle preventívne opatrenia, aby sme ochránili ľudskú civilizáciu tak, ako ju poznáme". Podobná rétorika sa môže javiť ako extrémna, ale ako by sme sa bez obrovského globálneho úsilia mohli vyrovnať so vzostupom morskej hladiny takého rádu?

Súdiac podľa množstva a pestrosti kultúrnych podujatí, Košice sa naozaj chystajú do úlohy mesta kultúry, Európa-Neeurópa. Okrem kapelky s nešťastným názvom, bielych nocí a experimentálnych akcií funguje višegrádsky festival, stabilné ustanovizne ako divadlá, filharmónia a kluby, prebehli Konvergencie, chystá sa veľmi slušne obsadený džezový festival i festival súčasnej vážnej hudby, no hotový New York. A určite som všeličo vynechal.

Prečo Wilco? Prečo by sme mali písať o skupine, ktorú u nás pozná iba zopár ľudí? Prečo by sme mali venovať dve strany kapele, ktorej názov deväťdesiatim deviatim percentám Slovákov evokuje kamaráta včielky Maje?

Nie je isté, či sa Iveta Radičová o svoje najnovšie predsavzatie, že „koalícia ustupuje od modelu politických nominácií“, stihne ešte vôbec pokúsiť. Kríza, ktorá vypukla v NR SR v súvislosti s občianstvom, vládu síce nezhodí, má však dobré predpoklady obmedziť jej politickú silu a manévrovací priestor. Aj keby to tak ale nebolo, a koalícia vyšla zo skrumáže neoslabená, rozumný pohľad na záväzok premiérky môže byť iba skeptický.

Pre ľudí, ktorí počúvajú hudbu, je producent len nepodstatným menom na obale albumu. No bez nich by vôbec nevznikli niektoré z najlepších platní v dejinách populárnej hudby. Jedným z nich je aj zvukový čarodejník a motivátor Daniel Lanois.