Oficiálny program festivalu okrem hlavnej súťaže, súťaže krátkych filmov a sekcie Istý pohľad tvorí aj výber študentských filmov Cinéfondation. Slovensko malo v tejto kategórii po minulom roku (Mátyás Prikler so snímkou Ďakujem, dobre) opäť senzačné zastúpenie.

Chýba tu zápletka hodná čo i len „béčkového“ filmu – ten človek sa skrýval v dome svojho príbuzného, ktorý sa volá (nikdy by ste neuhádli!) Mladić.

Ginsbergovo Kvílení je stále aktuální –i po padesáti letech Přestože Allen Ginsberg napsal svou dlouhou báseň Kvílení již v roce 1955, nepřestává být aktuální – a to nejen pro své literární kvality. Důkazem je i stejnojmenný večerní film, pojednávající nejen o jejím vzniku, ale také soudním procesu, který její vydání provázel.

Americký režisérsky pár Rob Epstein a Jeffrey Friedman vo svojom filme Common Threads: Stories from the Quilt (Jednou niťou: Príbehy z plátna), ovenčenom v roku 1990 Oscarom, hovoria o živote a smrti obetí AIDS.

Pamätáte si film Woodyho Allena Zelig? Jeho hrdina mal nezvyčajnú schopnosť. Pozoruhodne sa dokázal prispôsobiť prostrediu, v ktorom sa práve nachádzal. Medzi tvrdými bojovníkmi SA sa z neho stal nekritický obdivovateľ führera, keď sa dostal do spoločnosti Číňanov, jeho koža ihneď zožltla a oči sa predĺžili.

V Česku na filmovom festivale dokumentárnych filmov dostala snímka Barmský VJ (video journalist) švédskeho režiséra Andersa Ostergaarda špeciálnu cenu Václava Havla.

Znie to ako fikcia z filmu, no bol to prejav (ne)skutočnej odvahy a statočnosti. Dňa 25. augusta 1968 sa na moskovskom Červenom námestí zišlo osem sovietskych občanov, aby vyjadrili nesúhlas s vojenskou inváziou do Československa.

Japonec Masahiko, ktorý už niekoľko rokov žije na Slovensku, dal na rady svojej manželky a a vybral sa spoznávať slovenské mestá, aby zistil „čo sú tí Slováci zač.“ To je hlavná dejová línia nového dokumentu Slovenskej televízie Z mesta do mesta od tímu autorov, medzi ktorými je aj Peter Kerekes, autor úspešného dokumentárneho filmu Ako sa varia dejiny.

Film Občiansky preukaz láme v kinách rekordy. Príbeh štyroch tínedžerov z polovice sedemdesiatych rokov prechádza od bežnej mladíckej revolty k prežívaniu dopadu pästí komunistickej polície, od širokých úsmevov k mrazivejším spomienkam na zlomené charaktery a zničené kariéry. Dnešným tínedžerom môže byť blízky práve hlavnými hrdinami, ktorí sú v niečom rovnakí ako tí dnešní. A generácii ich rodičov môže byť blízky pripomenutím. Príbeh sa končí niekde okolo roku 1977, keď vznikala Charta. Divák nemá možnosť postavám na plátne zakričať, že treba vydržať už „len“ dvanásť rokov a potom sa to celé rozsype...

Za posledných dvanásť mesiacov prišlo do kín množstvo filmov, niektoré z nich zaujali divákov, niektoré kritikov a niektoré jedných aj druhých. Aké trendy boli v minulom roku vo svetovej kinematografii, čo sa zmenilo a čo nás (ne)prekvapilo?