Milí priatelia, zvieratá sú perfektné tvory. Pán Boh musel mať radosť, keď ich tvoril a keď im s láskou vdýchol život, aby robili neplechu na súši i vo vode. Taký oslík. Vo svetle Veľkej noci sa javí ako šmrncovné zviera, na ktorom Kristus vstupoval do Jeruzalema. Žiadna výstrednosť. Praktická univerzálnosť, nenáročná obsluha a dostupnosť pre každého. Niečo ako Renault clio na splátky bez navýšenia. A predsa, oslík niesol na svojom chrbte Boha! Inšpirovaní svätým Františkom a jeho kladným vzťahom ku zvieratám, vybrali sme sa s kamarátom na salaš.

Už sú to takmer dva roky, čo tu panuje beznádejná nálada. Smer prisilný, opozícia prislabá, málo reformných nápadov, veľa prázdnoty a tupej moci. Toto obdobie sa však možno práve končí.

Už sa mi ťažko píšu listy. Podobám sa mladým, ktorí už vôbec nepíšu. Len ja neposielam ani SMS. Po Veľkej noci som si vydýchol, že to mám za sebou. Uprostred mojej spisovateľskej dovolenky, 15. augusta, keď si v rodine pripomíname odchod nášho otca do večnosti a s Máriou náš domov, sa mi snívalo, že som pri nočnej lampe na posteli ležal v akejsi veľkej hale a premýšľal, čo vám napísať k Vianociam. Vedel som, že má prísť moja matka. Keď som za dverami začul blížiace sa kroky, zhasol som lampu a predstieral, že spím.

Pred tromi mesiacmi zomrel Silvester Krčméry, náš najväčší disident, muž, ktorý v roku 1954 komunistom pred súdom povedal: „Vy máte moc, my máme pravdu!“

Veta „jeden akord a pravda“ sedí na Lou Reeda ako uliata, no v skutočnosti tento newyorský hudobník, ktorý zomrel minulý týždeň, svojou tvorbu tento slogan vlastne vymyslel.

Sú rodičia, pre ktorých nie je pozdrav „Dobrú noc!“ len formalita, ale úpenlivé želanie, aby ich dieťa a oni s ním, prespali noc bez strašidelných nočných desov. Prečo prichádzajú a ako s nimi naložiť?

S českým Ústavným súdom je to tak trochu ako s čmeliakom: podľa princípov aerodynamiky by nemal lietať. Sudcov vyberá jediná osoba, čo je riskantná kumulácia moci. Ale čmeliak predsa lieta.

Hovorí sa, že keď Boh stvoril svet, na siedmy deň si odpočinul v Riu de Janeiro. Niečo na tom asi bude. Nádherné mesto, známe výbornou klímou, sa totiž prítomnosti Boha teší dodnes. Z vrchu Corcovado, ktorý čnie 710 metrov nad morom, sa na tú záľahu ľudí pozerá tridsaťmetrová socha zmŕtvychvstaného Krista. Roztvorená náruč, otvorené srdce, dobrosrdečnosť. To nie sú len vlastnosti Krista, ale aj brazílskeho národa. Ak navštívite tento kus raja, privíta vás nielen ich kokteil caipirinha, ale aj úchvatné pláže, indiánske slnko, mocný oceán a tradičné jedlo feijoada – fazuľovica. Alebo samba a karneval, neodmysliteľná súčasť Ria a celej Brazílie. Sú to noci tanca a fantázie. Karneval je však aj príležitosťou na krádeže, nákup drog a prostitúciu. Áno, v Riu je kriminalita, ale platí jedno: Dodržuj pravidlá, upozornenia, odporúčania a nič sa ti nestane.

Ľudia sa okrem iného delia na tých, čo siahnu po každej novinke, a na tých, čo silou-mocou udržiavajú v ich živote všetko tak, ako bolo. Ja patrím skôr k tým prvým, ale hanbím sa za to a obdivujem tých druhých. Všetky tie výrobky s krikľavými nápismi „New!“ a „Novinka!“ alebo „Nové!“, čo na nás denne vykrikujú zovšadiaľ, kam pozrieme, nie sú tými jedinými novinkami, ktoré mám na mysli. Aj keď včera som sa v sprche veľmi počudovala, keď polo na šampóne napísané, že obsahuje olej z marule.

Žena s odhalenými prsiami. Pôsobí ako veštec, prejav podivného umenia. Sme v Havane 80. rokov a výstava Deväť alchymistov a slepec vyvolala škandál. Skončí sa to jej zrušením a démonizáciou viacerých umelcov. V krajine, kde sa moc dodnes zakrýva do olivovozelených uniforiem s dlhými rukávmi, ktoré viac skrývajú, ako odhaľujú, je nahota prejavom protestu a vzdoru.