Popkultúra, špeciálne filmová, žiadnu uhorkovú sezónu nepozná. Naopak, práve teraz sa toho deje najviac. Od mája do konca augusta ovláda kiná sezóna blockbusterov, veľkých efektných hlučných filmov, na ktoré je radosť dívať sa. Premýšľať o nich veľa netreba, dôležitejším artiklom na predaj sú v nich však emócie.

Uprostred leta prichádza do slovenských kín film českého režiséra Petra Nikolaeva Lidice. Dôležitý, cenný film ne využil naplno možnosti, ktoré mu scenár Zdeňka Mahlera poskytol.

Transformers 3 (Transformers: Dark of the Moon), 3D pochopiteľne, sú síce aktuálne komerčne najambicióznejším filmom v našich kinách, ale to je na nich to najmenej zaujímavé.

Jeho filmy patria medzi to najlepšie, čo za posledných 20 rokov v slovenskej kinematografii vzniklo, jeho dokumentárny seriál o filmároch československej novej vlny sa stal udalosťou, jeho najnovší film Cigán ešte nemal ani premiéru a už sa o ňom veľa hovorí. Počas práce na ňom zistil, že tu vôbec nie je ľahké byť Cigánom. Režisér Martin Šulík.

Pôvodne bezvýznamný skladník, neskôr prezident nikým neuznanej Republiky Srbská Krajina, ktorá v rokoch 1991 až 1995 „odrezala“ tretinu Chorvátska. No tiež pašerák nafty, dreva, alkoholu a cigariet, ktorý zázračne zbohatol na vojnovom biznise. Postava z Kusturicovho filmu?

Som naozaj ženatý. Alfred Hitchcock to povedal jasne. Muž je naozaj ženatý až vtedy, keď rozumie každému slovu, ktoré jeho žena nepovedala. Moja žena mlčala a bol to horor ako z Alfredovho filmu.

Slovensko nemá veľa ľudí, ktorých práca znesie svetové kritériá. A ešte menej je tých, ktorých prácu ocení samotný svet. V slovenskom filme sa za posledné roky udial zázrak. Na malý počet nakrútených filmov veľa medzinárodných úspechov. V dokumente ide až o generačnú vlnu.

Keby sme žili na Západe, mohlo by niekomu napadnúť, že aférka okolo filmu Cigán a slovenských železníc je dobre vymyslený marketingový ťah. Dosť sa o tom popísalo, film sa v horúcej podobe dostal na stránky médií ešte pred premiérou.

Nočná premiéra filmu Martina Šulíka Cigán na lúke pod richnavskou osadou bola skvelá, film takisto. Čo sa vydarilo menej, je krutý život jej obyvateľov, hrajúcich nehercov.

Dá sa chodiť k moru, opekať sa a popíjať miestne drinky all inclusive. Dá sa chodiť po pamiatkach či po horách. Ale dá sa to zobrať aj z inej strany. V móde je dovolenka podľa filmov aj televízneho spravodajstva.