Nedávno Radoslav Procházka na otázku, či by mu prekážala prítomnosť základní NATO, odpovedal: „Základne inej armády ako slovenskej tu nepotrebujeme. Pravdepodobne by som nesúhlasil."

V novodobých slovenských dejinách vidíme, ako sa ľudia pod vplyvom ideológie stávali bezohľadnými voči iným. Za slovenského štátu v rokoch 1939 až 1945 to bol nacionalizmus, ktorý umožňoval ľuďom dostať sa k moci a pri nej zbohatnúť. To, že to bolo na úkor iných ľudí, ktorí potom putovali v dobytčích vagónoch preč, im nevadilo.

Chceme sa s vami podeliť o naše každodenné boje. Dúfam, že náš nárek zasiahne svet. Sme ako slepec z Jericha (Mk 10, 46 ‒ 52), ktorý nemal čo vyjadriť, ale jeho hlas žiadal Ježiša, aby sa nad ním zmiloval. Aj keď niektorí ľudia ignorovali jeho hlas, iní ho počuli a pomohli mu. Spoliehame sa na ľudí, ktorí budú počúvať!

Stlpčekár denníka Financial Times Simon Kuper hovorí, že každá bohatá krajina má svoj ​​spôsob dovoleniek: „Švédskym ideálom je váľať sa na odľahlom ostrove, pokiaľ možno nahý a s fľašou vodky. Holanďania, naopak, majú radi hlučné kempingy s množstvom iných Holanďanov.“

Je to krutý paradox. Zachraňujú zdravie a životy iných, no sami pritom čelia agresívnemu správaniu zo strany pacientov a ich blízkych. Počet útokov na záchranárov narastá.

Dovoľte, aby som začal nový rok sériou niekoľkých citátov F. M. Dostojevského. Sú staré, z inej doby, ale ozýva sa v nich aj naša súčasnosť.

Znovu Groznyj Po niekoľkých rokoch, čo bol v metropole Čečenska relatívny pokoj, sa tam v noci zo stredy na štvrtok odohral rozsiahly útok teroristov z organizácie Imari Kaukaz, ktorá podporuje Islamský štát. Do mesta prišli ozbrojenci v nákladných autách, podľa niektorých zdrojov ich bolo niekoľko desiatok, podľa iných až stovka. Vypukla prestrelka s políciou, znela streľba a výbuchy.

S politickým hodnotením komunálnych volieb je vždy problém. Je to trochu iná liga, ako parlamentný súboj, a má aj trochu inú povahu. Ale niečo sa vždy vypozorovať dá. Aj teraz.

Hrdinami tohtoročnej seriálovej jesene v slovenských televíziách nie sú ani upíri, ani zombíci, ani žiadna iná importovaná fantastická pliaga, ale prívetiví, domáci, našskí vodníci. Navyše sa otvorene hlásia k domácej kultúrnej tradícii, k rodinnému striebru, k čomusi, čo všetci notoricky dobre poznáme a máme to radi, aj keď to vzniklo v nešťastných normalizačných rokoch.

Či sa nám to páči, alebo nie, banky uprednostňujú solventnejších klientov. Má to svoju logiku. Obsluha jedného klienta stojí v podstate rovnako, či vkladá tisícku, alebo jej stonásobok. Platí to aj pri úveroch alebo iných bankových službách ako takých. No na druhej strane, s netuctovým klientom nemožno zaobchádzať ako s tuctovým. Banka mu chce dať najavo, že má o neho väčší záujem. Aby nedošlo k nedorozumeniu, banky si svojich klientov pedantne zatrieďujú do skupín. Rozlišujú ich podľa majetku, požiadaviek na financovanie alebo rozsahu využívaných služieb.