Čo má spoločné klobása na tanieri v Anglicku, v Číne alebo v Slovinsku? Najmä to, že okrem iných znakov globalizovanej spoločnosti ju od 80. rokov zaznamenáva významný britský fotograf Martin Parr. Na Mesiaci fotografie vystavuje svoj nový projekt Luxury (Prepych).

Nobelovu cenu za mier dostal tento rok človek, ktorý si ju nemôže prevziať: väznený čínsky disident Liou Siao-po. Nobelovský výbor ukázal oneskorené, a predsa vítané gesto. Ako však toto gesto môže ovplyvniť situáciu v Číne?

Pomerne úspešnú emisiu dlhopisov zo 6. októbra označil Ivan Mikloš za „dobrú správu“ a analytici ju ohodnotili ako „prvý objektívny a nestranný test nového kabinetu“. V poriadku, oceňujeme. Do živého však tne otázka, ako by vyzerali tieto testy, keby sme si po dve miliardy eur nevyšli na trhy 6. októbra, ale až o týždeň neskôr.

Tak a je to tu. Vychádza mi kniha. Bojím sa, teším sa, tŕpnem a očakávam. Napísaná, nezmeniteľná, odoslaná do tlače. Na tento článok každý za týždeň zabudne, hneď ako vyjde nový. Kniha bude svietiť na poličke. Budú si ju požičiavať, keďže sa, našťastie, knihy ešte napaľovať nedajú, aj keď k tomu tiež nie je ďaleko, keďže vychádza aj ako Ebook.

Zomrieme, zomrieme, všetci zomrieme! Spieva si moja dcéra od troch rokov vlastnú verziu songu Rolničky, rolničky. Vymyslela ju, keď sa hrala so svojou prvou bábikou Barbie. Som preto zlý rodič alebo je na vine anorektická hračka?

Je to sen každého šéfkuchára. Roztrasenými rukami ju otvoriť, nalistovať v nej svoju vlastnú reštauráciu a pri nej mať naskladané tri krásne hviezdy, pekne jednu vedľa druhej. Vyšiel nový Michelin.

Včera som videla nádherný čínsky film. Bol o vzdelanom mladom dievčati, ktoré si nevedelo nájsť prácu. Hneď na začiatku ju jej nový „zamestnávateľ” uniesol do malej dedinky do hôr, kde ju predal za 7 000 jenov miestnej rodine – na vydaj.

S Ľubou Heinzlovou ma zoznámil jeden náš spoločný priateľ s tým, že ju zaujíma film a že by možno mohla písať do .týždňa. Bol som skeptický. Ľuba totiž bola trochu divná. Málo komunikatívna, hoci zjavne veľmi inteligentná. A veľmi mladá. To je smrtiaca kombinácia, ktorej výsledkom bývajú nečitateľné, pseudo-odborné, bežným konzumentom (filmového) umenia pohŕdajúce litánie.

Adelu máme na Slovensku všetci radi. Je naša, dôverne o nej hovoríme krstným menom. Považujeme ju za také naše národné bohatstvo, s ktorým sa môžeme popýšiť aj pred susedmi.

Som v Kišiňove. V hlavnom meste Moldavska, čo je, ako som musel pred odletom vysvetľovať babičke, taká malá krajina medzi Ukrajinou a Rumunskom. Nie je pri Čiernom mori, od toho ju delí zopár desiatok kilometrov pevniny, ale na pláže do Odesy je to z Kišiňova bližšie ako z Varšavy, nejakých dvesto kilometrov. Vzdialenosťou, nie časovou realitou.