Alois Nebel je komiksová postava z rovnomenného českého filmu, ktorý mal nedávno premiéru u nás. Táto výnimočná snínka vznikala zvláštnou technikou, o ktorej sme sa porozprávali s jeho spolutvorcom, českým výtvarníkom a hudobníkom Jaromírom Švejdíkom.

Keď som mala 12 rokov, môj ružový voňavý denník s obrázkami macíkov bol plný rozličných chlapčenských mien. Najprv to bol Patrick Swayže z filmu Hriešny tanec, potom istý Jason zo seriálu Beverly Hills, potom Old Shatterhand, ale ten knižný (táto láska bola najsilnejšia ) a končilo sa to reálnym chlapcom Kamilom.

Rozhodol o názve kapely, keď ho našiel na pánskych toaletách napísaný na malom papieriku. Vraj ani netušil, že ide o postavu z filmu Piaty element, ktorú stvárnil Bruce Willis. Keď niečo robí, často sa pýta sám seba, ako by k tomu pristupoval frontman legendárnych Faith No More. Juraj Benetin – gitarista a spevák kapely Korben Dallas.

Marc Forster (1969) je hollywoodsky režisér, o ktorom sa zvykne hovoriť, že je všestranný. V tom dobrom zmysle slova. Má za sebou minimálne dva zapamätateľné filmy – celkom rozdielne. Prvý je Hľadanie Krajiny-nekrajiny (2004), krehký, zdravo romantický príbeh o Jamesovi Barriem (Johny Depp), literárnom stvoriteľovi jednej z najslávnejších rozprávkových postáv, autorovi príbehov o Petrovi Panovi.

V roku 2011 sa uskutočnili slávnostné premiéry troch veľkých filmov (napísal by som najradšej veľkofilmov, ale nebolo by to celkom korektné). Zhodou okolností všetky tri rozprávajú o Konci.

Tintinove dobrodružstvá (The Advectures of Tintin) sú spoločným dielom dvoch moderných klasikov kinematografie – Stevena Spielberga a Petra Jacksona a samy majú reálnu šancu stať sa klasikou.

Hoci je film Viditeľný svet celovečerný hraný debut Petra Krištúfka (1973), jeho autor nie je v slovenskej kinematografii (a takisto ani literatúre) nijaký nováčik. Venuje sa dokumentaristike, stredometrážnej filmovej tvorbe a aj tej televíznej. Zväčša ide o to, čomu zvykneme hovoriť autorské projekty.

Všetky konce môžu byť začiatkami, ale niektoré si to priam pýtajú. Dlho som predstieral, že neexistuje žiadny štvrtý filmový Indiana Jones, tak veľmi je ten film zlý. Dnes už nepredstieram, lebo je v ňom pasáž, ktorá má zmysel. V nej sa s Indym vraciame do skladiska, v ktorom končila a skončila Archa zmluvy.

Jednoduchou hrou osudu, ak si vypožičiame slová Boba Dylana, je skvelá trilógia Juraja Chlpíka (výstava na moste, dokumentárny film a kniha) zavŕšená v čase, keď sa pýtame, kto usmerňuje farebnosť fasád zatepľovaných sídlisk.

Vyrastala v Poľsku, študovala na FAMU, väčšinu filmov nakrútila v západnej Európe a v USA. Vníma otázky, ktoré nám kladie história, internetová generáciu ju vedie k optimizmu. Agnieszka Holland prišla do Bratislavy predstaviť svoj najnovší film V tme o osude ľvovských židov, ktorých zachránil jednoduchý Poliak v mestských kanáloch.