Socialistický realizmus bol umeleckým štýlom minulého komunistického režimu. Predstavoval svet lepších zajtrajškov, no realita bola iná. Český fotograf Josef Moucha zachytil v rámci tohto ročníka Mesiaca fotografie vo svojich snímkach skutočnú realitu šedivého života na cestách po krajinách komunistického bloku.

Jestvujú v našom slovníku formálne alebo aj obsahom pekné alebo aj škaredé slová. K tým pekným nesporne patrí: domov. Na tom mieste sa cítime bezpečne, budujeme ho s láskou, stretáme sa s najbližšími. Ale zrazu to slovo ktosi spojí s iným, napríklad detský domov, domov sociálnych služieb – a všetko čaro je razom fuč.

Na gajdách začal hrať pred siedmimi rokmi, väčšinu z tohto času sa na nich učil hrať sám. Dnes má ako šestnásťročný na svojom konte niekoľko víťazstiev a iných umiestnení v medzinárodných súťažiach. Mário Pavel.

Na vzácnych miestach, kam ešte noha developera nevkročila, v nádherných industriálnych priestoroch pražskej Meet Factory, sa konal prvý ročník festivalu Magorův Smíchov. Ešte dnes sa spamätávam z jeho atmosféry, hoci to bude už týždeň, a rozmýšľam, ako je možné, že niektorí ľudia dokážu ešte aj po smrti robiť čarovné veci a spájať iných ľudí neuveriteľným, priam zázračným spôsobom. Ivan Martin Jirous, básnik a disident, zvaný Magor, to robil celý život. A tak nie div, že jeho duch sa vznášal celým podujatím v tej najlepšej forme, odvaha, radosť a prajnosť sa dala krájať.

Niektoré veci sú všade na svete rovnaké. V iných farbách, tvaroch, končinách, ale ľudia majú krásnu vlastnosť prejavovať sa takmer rovnako, nech pochádzajú odhocikiaľ. Matka starajúca sa o dieťa ‒ ok, nemá kočík a cumeľ, ale má tú istú lásku, nehu a strach. Šofér autobusu, vždy rovnako dôležitý – v Indii či na Slovensku. Úradník jediaci svoj obed v kancli. Namyslený biznismen v aute so šoférom parkujúci v strede križovatky.

Iste, drvivá väčšina moslimov sa mierumilovne modlí k Alahovi, robí si svoje a na nikoho neútočí. Žiaľ, západná civilizácia má čoraz častejšie dočinenia s tými moslimami, ktorí nenávidia všetkých, čo sú iní ako oni. Ak majú príležitosť, bez milosti útočia. A to aj v krajinách západnej civilizácie, kde si vyznávači islamu slobodne užívajú svoju slobodu a práva. Sloboda im umožňuje napríklad schádzať sa v mešitách, kde ich fanatickí duchovní podnecujú páchať zlo.

Ja som za slobodu. Som za slobodu všetkých, čo chcú patriť niekam inam. Či už do inej krajiny, alebo iného spoločenstva. Môj pohľad na vec je veľmi, veľmi jednoduchý a naivný. Myslím si, že hranice, akékoľvek, sú úplne zbytočné. Čiara na mape. Čiara v mysliach. Veď sme, preboha, všetci obyvatelia jednej zeme, všetci sme deti jedného Boha. Lebo čiara sú len peniaze, nie šťastie. Nech si každý ide, na ktorú chce časť čiary, nech ho nikto nenúti presúvať sa a ani mu v tom nikto nebráni. Nech tí, čo okupujú, radšej skúmajú doma hranice svojej mysle, nech tí, čo sa bránia, nechajú odísť tých, čo nechcú zostať.

Mať hlinu za nechtami a vlastné bazalkové pesto. Kľúčové pojmy posledných pár sezón nejde nevidieť, nepočuť, neminúť. Stačí pravidelný prísun obrazovej dokumentácie pestovateľských úspechov iných a ten kus zeminy za domom človek hneď vníma inak.

Slovan sa neoblečie do dresov, ktoré by zdobil znak Ligy majstrov. Baráž postavila pre belasých príliš náročnú prekážku.

Súd podržal Malinovú Okresný súd v Nitre odmietol obžalobu Generálnej prokuratúry (GP) na Hedvigu Malinovú Žákovú. Znamená to, že Žáková zatiaľ nepôjde pred súd na základe obvinenia z krivej výpovede z roku 2006. Súd odmietol obžalobu pre porušenie práva na obhajobu a práva na spravodlivý súdny proces. GP totiž nezabezpečila preklad obžaloby do maďarského jazyka. Prokuratúra musí teraz splniť pokyny súdu, a potom vo veci opätovne rozhodnúť – to znamená podať obžalobu alebo prípad uzavrieť iným spôsobom.