Tak, páni hokejisti... Týmito slovami začínal sériu motivačných príhovorov pre reprezentačnú dvadsiatku Richard Lintner. Nevedno, či si ich slovenskí juniori púšťali, alebo nie (darované tablety aj súkromné mobily im tréner Bokroš zobral a vrátil len príležitostne za odmenu), v každom prípade svojsky dotvorili kolorit turnaja, ktorý sa na prelome rokov stal rozoberanou udalosťou. Sledovanosť priamych prenosov kulminovala až do výšky pol milióna divákov napriek časovému posunu, ktorý posúval hokejové zážitky do skorých ranných hodín.

Naša kapela má práve dvadsať rokov. Zistila som to len náhodou, pretože sme si raz dávno všetci prisahali, že žiadne jubilejné koncerty nebudeme nikdy mať, lebo je to nechutné. Dvadsať rokov, to už je dospelý zver. Už má vcelku koordinované pohyby a už ju môžeme len tak zľahka naťukávať a púšťať na výlety. Už vie aj stratiť hlavu a nenabúrať v prvej zákrute. A ak jej doprajeme kvalitnú duševnú stravu, a nie len prvoplánové seno, s chuťou sa pustí do dlhého cvalu pre radosť nás všetkých. Niekedy nás dokonca sama prekvapí a my od radosti krútime hlavami, pretože na tom máme už len pramalú zásluhu.

Fín, ktorý nepozná jej meno, pravdepodobne neexistuje. Legendárnymi sa stali najmä jej muminovské príbehy, ktoré boli preložené do tridsiatich jazykov. Tento mesiac si pripomíname sté výročie narodenia Tove Jansson.

Pochádza z Martina, vyštudoval herectvo na VŠMU, je členom Divadla Astorka, často dabuje a roky bol súčasťou fenomenálne obľúbenej Partičky. Nie je mu ľahostajné, čo sa deje okolo neho a keď o tom rozpráva, vyzerá ako nahnevaný mladý muž. Juraj Kemka.

Päťkrát ho chceli zabiť, plánovali aj jeho únos. Mafia ho chcela zdiskreditovať aj cez brata, jeho synov chceli dolámať. Napriek tomu počas diskusie .týždňa na festivale Pohoda priznal, že je ochotný sa vrátiť. Bývalý policajný prezident Jaroslav Spišiak.

Nemecký kancelár Otto von Bismarck mal dosť povahových chýb, no rozhodne medzi ne nepatril nedostatok ambícií. Mnohé z týchto ambícií aj uskutočnil. Zanechal na Nemecku pečať svojej osobnosti, v ktorej sa spájal pozoruhodný rozum s ešte pozoruhodnejším šialenstvom.

K posledným narodeninám som dostala rádio. Ale nepočúvam ho, leží kdesi pod nánosmi prachu v knižnici. Pravdu povediac, nemám ani dôvod ho zapínať, nie je z neho totiž skoro nič počuť. V tejto štvrti plnej ministerstiev a antén, ktoré rušia zahraničné rozhlasové vysielače na krátkych vlnách, nie je dobre počuť ani domáce stanice, nehovoriac o tých z cudziny.

V roku 1997 prišlo na svet prvé masovo vyrábané hybridné auto – Toyota Prius. Japonci tradične zvolili hladký benzínový motor a aby bol úspornejší, pridali k nemu malý elektromotor a batérie. Dnes po svete jazdí päť miliónov hybridov od Toyoty (v Európe 500 000) a každé šieste auto, ktoré Toyota predá, vie ísť aj na elektrinu.

Tak blízko a predsa tak ďaleko bolo štokholmské pokračovanie turnaja pre slovenský tím. Pritom dva dni predtým sme nevedeli, či sa Slovensko dostane aspoň do štvrťfinále a zrazu je tu smútok nad nevyužitou semifinálovou šancou. Stopku nám vystavilo domáce Fínsko v poslednom zápase helsinskej časti turnaja. Nelichotivá bilancia za posledných päť rokov ponúka otázku, či sa po prekonaní českého komplexu nerodí nový s názvom Suomi.

Cez okno počujem hrkot vlaku. V Berlíne stále odniekaľ počuť vlak. Pozriem von z okna a vidím úplne iný Berlín, ako videl môj otec v roku 1984. Pracoval na železnici ako inžinier a za všetky tie nadčasy a dobrovoľné zmeny vyhral výlet do budúcnosti. Áno, budúcnosti, pretože NDR bola pre mnohých Kubáncov niečo ako horizont, ktorý by sme raz chceli dosiahnuť a navštíviť.