Keď som pred dvadsiatimi rokmi prvý raz prekračoval líbyjskú hranicu z Egypta, neboli tam hraničiari, iba prázdna budova. Kaddáfí vtedy presadzoval bratstvo arabských krajín, ktoré vraj nepotrebuje žiadne hranice. O pár týždňov bolo všetko inak, hraničiari už opäť zdržiavali ľudí, až kým nedostali svoj bakšiš.

Chodiť so psom v Káthmandu je niečo celkom iné ako chodiť so psom v bezpečí stredoeurópskych vyľudnených ulíc. Nástrahy tu číhajú na každom kroku, a nie sú to hocijaké nástrahy. Najhoršie sú opice. Kým jednotlivci nie sú nebezpeční, len čo stretneme na prechádzke gang opíc, začnú na nás ceriť svoje špicaté zubiská a tvoriť okolo nás kruh.

Sledujem preteky a divím sa. Existujú tri základné tábory. Prvý viní Sulíka, druhý Radičovú, tretí všetkých. Nerozumiem Sulíkovi – vybrať si medzi niečím a tým istým plus Fico, s bonusom prísť o možnosť dlhšie a aktívnejšie presadzovať svoj pohľad na svet, je pre mňa úplne nepochopiteľné. Nerozumiem celkom ani postoju Radičovej. Obaja sú však slobodní ľudia a ich poslaním nie je to, aby som im ja vždy rozumel.

Nikdy nechodím v noci, možno o pár rokov, ako zaslúžilý prostatik, budem musieť v noci vstať a ísť. Len raz som sa zobudil, vstal a šiel, a kým som bol preč, spadla zo steny polica preplnená knihami na posteľ, z ktorej som vstal a šiel.

Počas teplých slnečných septembrových, ale najmä októbrových dní sa niektorých pavúkov začne zmocňovať nepokoj a strašná chuť sa niekam presťahovať. Namiesto áut, vlakov alebo autobusov však využívajú prostriedok im najbližší, teda pavučinové vlákna.

Francúzom sa nedá uprieť istá elegancia, zmysel pre štýl a cit pre pravé dramatické gesto. Keď Francúz na dvore zabije svoj národný symbol – kohúta, urobí ho určite na najlepšom víne.

Mužský pár v Let´s Dance je skvelá téma, kontroverzná, nevyčerpateľná, také čosi sa samo píše, preto to necháme svojmu osudu a vrhneme sa na to dôležité. Tí šuhaji ilustrujú, čo už všetci dávno vieme. Komerčné televízie fungujú mimo morálnych kategórií a ukazujú všetko, čo im legislatíva dovolí.

Rektori dvoch ostravských univerzít napísali list študentom základných a stredných škôl. Pointa listu: študenti sa majú viac učiť. Celkom logické, však? Lekár nám povie, že máme žiť zdravo, kazateľ, že máme žiť cnostne. Čo iné môže chcieť rektor ako to, že sa máme viac učiť? Rektori sú však znepokojení. Študenti nevedia jazyky, majú nechuť k matematike a k fyzike, nechce sa im makať, a mnohí preto univerzity jednoducho nezvládajú. „Učenie je drina,“ vyjadrili sa rektori v denníku Právo.

Prvý skutočný dotyk s hudbou bol v druhom alebo treťom ročníku ZŠ, keď som dostal so sestrou kotúčový magnetofón. Šiel som k sesternici, ktorá mala, tiež na kotúčaku, nahrané pesničky The Beatles. Keďže žiadne prepojovacie šnúry neexistovali, priložil som mikrofón k jej reprákom a nahral som si Revolution a spol. Nahrávka bola príšerná, ale počúval som ju do nemoty, až kým sa páska nezodrala.

Minister školstva Eugen Jurzyca si ako nováčik v politike myslel, že sa nemusí ponáhľať s operáciou pruhu, ktorá by si vyžiadala týždeň na rekonvalescenciu, stačí len počkať, kým padne vláda. Vláda drží a on namiesto futbalu chodí na prechádzky a do tanečnej.