Dva protichodné zákony ležali v českej snemovni po celé volebné obdobie: manželstvo pre homosexuálov aj ústavné zakotvenie rodiny ako zväzku muža a ženy. Zo šuplíkov ich vytiahli teraz. Päť mesiacov pred voľbami.

Kanadský profesor psychológie Jordan Peterson sa stal medzinárodnou hviezdou po tom, ako začal dávať rady, ako žiť lepší život. Jeho videá majú milióny vzhliadnutí. Teraz prichádza s novou knihou a návodmi, ako nájsť v živote zmysel.

Hlavnú silu pri riešení rómskej otázky má mať samospráva, hovorí bývalý štátny tajomník Vladimír Ledecký. Problém nášho spolužitia s touto menšinou treba riešiť, lebo inak sa nám to vypomstí. Prečo len 7 percent z peňazí určených na vytvorenie pracovných miest sa dostalo v skutočnosti na podporu a zvyšok si rozdelili komisie a ich kamaráti. Vladimír Ledecký sa kriticky vyjadruje aj o tom, ako funguje Remišovej ministerstvo.

Návrhy na zmenu interrupčného zákona sú už roky prítomné na parlamentných rokovaniach a majú celospoločenský ohlas. Aj keď väčšina doteraz nemala veľkú nádej na schválenie, minulý rok predložili poslanci OĽaNO návrh, ktorému ku schváleniu v treťom čítaní chýbal jediný hlas. O súčasnom interrupčnom zákone, návrhoch na jeho zmenu a právach žien hovorí pre .týždeň právnik Tomáš Ľalík, ktorý v roku 2008 komentoval nález Ústavného súdu o interrupciách.

8. apríla sme si pripomenuli 50. výročie konania Prvého svetového kongresu Rómov, ktorý sa uskutočnil v dňoch 8. až 12. apríla 1971 v Londýne. A tiež 30. výročie prijatia uznesenia vlády SR č. 153/1991 známeho ako Zásady vládnej politiky voči Rómom, ktorými boli Rómovia na Slovensku uznaní ako národnostná menšina. Pripomíname si rómsku históriu, ktorá je po stáročia neoddeliteľnou súčasťou európskej histórie. Napriek tomu, že sú Rómovia najväčšou menšinou v Európe, ich komunity stále čelia všadeprítomnej diskriminácii a marginalizácii. To im bráni v prístupe k základným právam na vzdelanie, zamestnanie, dôstojné bývanie alebo k základným službám zdravotnej starostlivosti. So splnomocnenkyňou vlády pre rómske komunity Andreou Bučkovou budeme diskutovať o histórii Rómov, opáskovaných „osadách“, koncepciách riešenia chudoby MRK a jednom atlase, ktorý sa stal predmetom sporu s jej predchodcom Ábelom Ravaszom.

Prečo stále venujeme tákú veľkú pozornosť sociálne vylúčeným komunitám? Má zmysel nalievať do nich peniaze? Kde sme počas pandémie zlyhali v prístupe k marginalizovaným rómskym komunitám? Prečo najchudobneších Rómov stále obháňame policajnou páskou v nútenej územnej karanténe? Kto je za to zodpovedný? Čo a kto je za konfliktom o Atlase rómskych komunít? Ktoré príklady dobrej praxe vieme využiť pri ďalších vlnách pandémie?

V nadpise stĺpčeka by mohlo byť priamo slovo vlastizrada. Veď novinár Janek Kroupa obvinil ministra vnútra Jana Hamáčka zo snahy obchodovať so štátnymi záujmami. Lenže dá sa tomu veriť?

Považujem sa za ekonomického amatéra. Nemám preto ambíciu vyjadrovať sa k tomu, čím je Veľký tresk slovenského Havla – ako Matoviča nazval minister Mičovský - z pohľadu ekonóma. Ale mám potrebu vyjadriť sa ako človek.

O pár týždňov už nebude koho očkovať, záujem o vakcináciu je veľmi nízky, vyhlásil bývalý šéf Národného centra zdravotníckych informácií Róbert Suja, ktorý onedlho po vyhlásení skončil. Suja prehovoril o reálnej hrozbe nedosiahnutia potrebnej (asi 70-percentnej) kritickej hranice pre dosiahnutie kolektívnej imunity. Tejto hrozbe nečelí iba Slovensko, aj preto rôzne štáty motivujú ľudí dať si vpichnúť vakcínu rôznymi kreatívnymi spôsobmi.

Pandémia už zo svojej podstaty pripraví o život veľa ľudí. Ale tých obetí môže byť viac alebo ich môže byť menej. A to závisí od toho, ako dobre štát zareaguje. Táto vláda urobila viacero krokov zle, poučila sa z nich, ale zatiaľ nie je jasné, či to bude stačiť na odvrátenie tretej vlny.