Daniel Bútora píše pre .týždeň zahraničnopolitické komentáre, angažuje sa v dvoch súkromných školách a na tvorbe koncepcií vzdelávania. Najviac času trávi firemným vzdelávaním mäkkých zručností a projektového riadenia ako lektor i ako kouč.

Žilinská kapela Swan Bride vydala nedávno druhý rovnocenný album, ku ktorému stihla spraviť aj dva videoklipy. To všetko sa udialo po ich návrate z turné po mestách Balkánskeho polostrova, kde nakrúcali vlastný film. Odpovedajú Fuxo a Matej zo skupiny.

Bojar bol dôležitý pes. Tulák, pouličná zmes, niektorí by povedali bastard, iní bastardík, oriešok, moderne by sa dalo povedať remix či mashup. Veľmi podarený psík, jeho oči boli presne tými psími očami, ktoré vás uprosia na všetko. Bojar dokázal divy. Obveseloval život ľudí bývajúcich na sídlisku Noviny, zvlášť ho mali rady deti. Ale nielen tie. Hrávali sme sa s ním často, ale rovnako často sa on hrával s inými partiami detí, napríklad z piateho či štvrtého domu. My sme bývali v treťom. V druhom vchode. A boli sme hrdí, keď si práve v našom vchode Bojar našiel domov.

Dvadsiateho šiesteho júna rozhodol nemecký súd v Kolíne, že obriezka detí z náboženských dôvodov na pokyn rodičov predstavuje ublíženie na tele, a teda je trestným činom.

Spisovateľka, speváčka a textárka Lucia Piussi práve vydala druhú knihu, v septembri vyjde nový album. Momentálne je nezamestnaná. Užíva si luxus, že nemusí drhnúť v reklamke a celý svoj talent vypísať do sloganov, lebo vie vyžiť z minima.

Psy sa pred výstavami krásy síce nezúčastňujú hromadných sústredení, ani ich fotografie na bilbordy neupravujú vo Photoshope tak, aby mali neprirodzene natiahnuté krky a predĺžené nohy. Určitým procedúram sa však nevyhnú, hladovku nevynímajúc.

Niečo je inak. Tak definoval svoj žáner klasik československej sci-fi Ondřej Neff. Ide o mimoriadne výstižnú definíciu, a to nielen žánru sci-fi, pokojne platí na každý dobrý príbeh. Aký to je?

Aj odprírodnení kaviarenskí povaľači si už určite všimli, že sa v posledných desaťročiach v mestách začali objavovať straky. Prelietavajú nám nad hlavami v množstvách, ktoré by kedysi možno inšpirovali aj Hitchcocka.

Slovenský hraný film je – v produkčnom kvantitatívnom zmysle – v relatívne dobrej kondícii, ak zoberieme na porovnanie do úvahy obdobie pred rokom 2011. A dvíha sa aj kvalitatívne.