Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Straky a pád komunizmu

.tomáš Čejka .časopis .lifestyle

Aj odprírodnení kaviarenskí povaľači si už určite všimli, že sa v posledných desaťročiach v mestách začali objavovať straky. Prelietavajú nám nad hlavami v množstvách, ktoré by kedysi možno inšpirovali aj Hitchcocka.

Nemecko-český výskumný tím tvrdí, že ide skutočne o dôsledok spoločenských zmien v postkomunistických krajinách. Podobný trend síce nastal aj v niektorých častiach bývalého západného Nemecka, tu sa však prejavil v oveľa menšej miere. Hlavným dôvodom zmien by malo byť zvyšovanie podielu mestskej zelene a rozširovanie miest do okolitej krajiny. Inteligentné a prispôsobivé druhy vtákov jednoducho dokázali na tieto zmeny reagovať rýchlejšie než menej inteligentné a slabšie druhy vtákov. Táto teória má však viacero slabín – čo napríklad holuby? Považujú sa za stelesnenie hlúposti, napriek tomu ich neubúda. Pravdepodobnejšou teóriou je, že sa vtáky začali sťahovať do miest preto, aby sa vyhli vranám, ich hlavným predátorom. Ibaže aj toto je len dočasné riešenie. Tak ako vrany, tak dokonca aj sojky, kedysi známe svojou ostražitosťou, si postupne začínajú zvykať na mestský ruch. V prospech strák zatiaľ pôsobí iný faktor, ktorý zvyšuje ich šance na prežívanie – v mestách je menej kríkov, a tak si tu stavajú hniezda vyššie, na stromoch, kde sú vo väčšom bezpečí pred ľuďmi, mačkami a ďalšími viac-menej pozemskými predátormi.   
To, že sa strakám, ale aj iným krkavcovitým vtákom v mestách darí, môže spočívať aj v tom, že ľudia začali kŕmiť psy a mačky väčšinou kvalitnými granulovanými krmivami. Samozrejme, čierno-biele vtáčie potvory si na ne veľmi rýchlo zvykli, dokonca voľne prístupné zvyšky z misiek na dvoroch začali lokálne uprednostňovať pred inou, ťažšie dostupnou potravou. Ornitológovia dokonca zistili, že odkedy prešli na takúto stravu, začínajú hniezdiť skôr ako obyčajne. Ďalším vítaným zdrojom kvalitných a výživných pochúťok pre ne sú mestské a prímestské smetiská, prípadne zrazené živočíchy pri cestách, ktorých počet sa s pribúdaním áut zvyšuje.  

.straky proti drobotine
V odborných časopisoch pribúda štúdií o tom, ako straky vytláčajú drobné spevavce z ich teritórií. Mláďatá menších druhov vtákov a ich vajíčka, ale aj vajíčka bažantov, prepelíc či jarabíc sú obľúbenou stračou potravou. Odborníci sa zhodujú na tom, že kvôli tomuto síce sýkorkám, peniciam ani drozdom vyhynutie nehrozí, iba sa znížia ich počty, prípadne sa nechajú vytlačiť z miest do voľnej prírody. Takže je možné, že keď budeme chcieť načúvať spevu niektorých vtákov, budeme musieť zájsť ďalej, než za humná. Ak by sa to niekomu nepáčilo, môže sa pokúšať straky plašiť a znepríjemňovať im život, ale nemá to žiadny význam. Straka je vták prešibaný a vždy si nájde cestu k svojej koristi. V žiadnom prípade by sa nemali likvidovať ani ich opustené hniezda, pretože tie často obsadzujú sokoly myšiare alebo sovy myšiarky ušaté. So strakami si, skrátka, neporadíme, jedinou možnosťou je naučiť sa s nimi žiť a vnímať ich lepšie stránky a pozitíva. Napríklad tie, že sú to vtáky elegantné a inteligentné, likvidujú premnožené hlodavce, zdochliny a odpadky.

.polievka z čajky
Treba pripomenúť, že v minulosti sa v mestách za vzácne považovali vtáky, ktoré dnes patria medzi bežných mešťanov. Napríklad kačky divé: v starých prírodopisných knihách píšu, že prvé jedince sa v našich veľkých mestách objavili až v dvadsiatych rokoch 20. storočia. No a čo sa čajok týka, ešte v roku 1877 ich vraj lietalo nad zimnou Vltavou v Prahe iba päť, aj tie ľudia onedlho postrieľali. Uvarili si z nich polievku, tá však vraj veľmi chutná nebola, lebo čajky boli neduživé, bez štipky tuku. Dnes je to iné. Nikomu ani len nenapadne variť čajčiu polievku, takže v zimných mestách nám nad hlavami poletujú tisícky týchto nenažraných krikľúňov. Ďalšie, na ktoré sme si zvykli a ktoré dotvárajú kolorit mestského života, sú drozdy čierne. Do západoeurópskych miest sa začali sťahovať už začiatkom 19. storočia, kým objavili Česko a Slovensko, trvalo im to ešte ďalších päťdesiat rokov. Hoci sa zdá, akoby drozdy čierne odjakživa žili iba v civilizácii, v skutočnosti existujú populácie, ktoré patria medzi výlučne lesných obyvateľov. Sú plaché, opatrne poletujú v lesných krovinách, na zimu sa sťahujú a počas sezóny im ani nenapadne pátrať po nejakých odpadkoch či vtáčích kŕmidlách. Zato mestské populácie sú oveľa drzejšie a dobre znášajú civilizačný ruch. Prehodnotili aj svoj jedálny lístok a zvolili si cestu všežravosti. Robia nájazdy na kŕmidlá, kde rabujú a nespoločensky vyháňajú iné vtáky. Keďže prísun potravy je v mestách v podstate kontinuálny, nie všetky podliehajú nutkaniu odlietať na zimu do teplejších krajín, migruje najmä dorast a samice.
Typickými mestskými vtákmi sú aj labute, pričom prvé kusy sa objavili vo veľkých mestách až po druhej svetovej vojne. Takisto kormorány kedysi patrili k veľkým vzácnostiam. Híkali sme od vzrušenia, keď sme videli kŕdlik nad Dunajom a hneď sme s tou správou utekali za profesionálnymi ornitológmi. Dnes je všetko inak. Dokazujú to napríklad divé husi, ktoré si už v niektorých západo- a severoeurópskych mestách neohrozene capkajú po nábrežiach. Ktovie, čo by na to povedal Konrad Lorenz.  

Autor je zoológ.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite