„Prišiel som včera večer do Nového Mesta nad Váhom, chvalabohu, v dobrom zdraví. Nádaždyovú som dal chytiť a teraz ju vezú do hradu. Ženy, ktoré mučili nevinné dievčatá, aj s mládencom, ktorý im pomáhal, poslal som hore (do Bytče), nech sú dobre strážení a uväznení, kým neprídem domov a kým nezasadne súd.“

Ubezpečil, že rezort s odborníkmi nájde riešenie, ktoré prinesie spravodlivý systém.

Stačilo nenávisti – dožaduje sa predseda a my netušíme, či vtipkuje alebo naozaj prešiel pozoruhodným karmickým vývojom. Prípadne, či sa ďalšou reinkarnáciou nestal rovno dalajlámom. A práve o mužovi pokoja je v kinách nový dokument.

Sú umelci skvelí, sú umelci veľmi talentovaní a potom sú takí, ktorí už prídu na koniec možností, ktoré kultúrne prostredie v danom čase ponúka. Ak chcú niečo nové (a to umelci zvyčajne chcú), neostáva im nič iné, len prekročiť „horizont udalostí“, alebo to môžeme nazvať vstupom do ďalšieho rozmeru. Že to je definícia génia? Určite.

„Neverím, že k niečomu dôjde, kým sa my dvaja nestretneme - či sa vám to páči alebo nie,“ povedal Trump novinárom.

Máločo ma dokáže vytočiť viac ako také tie zbytočne pseudo-optimistické floskuly spojené s trénovaním životného štýlu a mentálneho nastavenia.

Keď som tu naposledy písal o „kríze Západu“, zmienil som sa v závere svojej neukončenej úvahy o potrebe anamnézy, rozpomenutia sa na počiatky a základy, z ktorých naša moderná civilizácia vyrástla, hoci sa im – aspoň čiastočne – odcudzila. Sľúbil som, že sa k téme vrátim.

„Začiatok sme mali veľmi dobrý. Hrali sme dobrý hokej. Potom sme im darovali malé chybičky a z toho začali padať góly,“ uviedol Honzek.

Postoj Slovenska voči Rusku a Ukrajine je tak trochu záhadou, kým sa naň nepozrieme cez identitu. Aj hrdinstvo Ukrajiny treba vnímať cez identitu. Prečo nie sme slobodnejší ani po oslobodení a prečo Ukrajina de facto zvíťazila? Pod lampou je Alexander Duleba.

Z komína Sixtínskej kaplnky sa desať minúť pred dvanástou objavil čierny dym.