V máji som sa v Belehrade zúčastnila na medzinárodnom seminári o angažovanosti mladých. Jednou z našich prvých úloh bolo, aby sme sa v troch skupinách pokúsili o definíciu toho, čo pre nás znamená výraz „youth participation“.

Keď je človeku veľmi dobre, začne vymýšľať. Či by mu náhodou nemohlo byť ešte lepšie. Bolo nám dobre v chorvátskej Rovinji, ale vymysleli sme si výlet. Loďou do Benátok.

Nie som človek, ktorý sa bojí davu alebo ktorý vyhľadáva len ľudoprázdne miesta. Napríklad už roky chodievam nie do slovenských, ale do poľských Tatier. 

Četl jsem před časem úvahu o Adamovi, Evě a hadovi v ráji. Když byl Adam usvědčen ze hříchu, ukázal prstem na Evu a svoje jednání svedl na ni. Eva, aby se také za svoje jednání omluvila, ukázala prstem na hada. A had, protože nemá prsty, neměl na koho ukázat a odplazil se.

Marián Kočner teda putuje do väzenia. Nemal by to brať tragicky, v každej chvíli treba uvažovať pozitívne. Napríklad, že je to šanca konečne nadlho schudnúť.

S Merkelovou o Vietnamcovi ● Protesty a Rezníkova verejnoprávnosť ● Literárna nobelovka nebude

Nemusíme elementárne básne a ich poetov už vôbec nie. Určite nie je nás málo, ktorí vedno so Šándorom Petöfim, vlastným menom Petrovičom vyznávame princíp, ktorý ten odrodilec zo slovenskej matere odkázal „Poetom XIX. storočia“ v dobe ťažkej, roka meruôsmeho.

V tomto asi panuje zhoda: mali by sme mať dobré filmy o Štúrovi,  Štefánikovi či Dubčekovi. Mal by do nich štedro investovať štát aj verejnoprávna televízia, aby to naozaj stálo za to.

Nové stíhačky ● Čistá radosť ● Zákerné osýpky

Keď má človek sedemnásť a prečíta Vojnu a mier, má pocit, že už rozumie všetkému, vzťahom, ľuďom, svetu, politike, vojnám. Že prosto zjedol múdrosť sveta a zvyšok života ju už bude len prežúvať a tráviť.