Slovenské filmárky sú v poslednom čase na hviezdnom vzostupe. Zuzana Piussi, Zuzana Liová, Iveta Grófová, Mira Fornay. Je príjemné byť pri tom, hoci filmy, ktoré tieto dámy nakrúcajú, nevypovedajú o príjemných veciach. (To preto, lebo vypovedajú o našej súčasnosti. A tá veru príjemná nie je.)

Taliansky film Sacro GRA sa stal v sedemdesiatročnej histórii benátskeho festivalu prvým dokumentom, ktorý tu získal najvyššie ocenenie.

Chcel, aby sa postavy hýbali, aby rozprávali, aby prežívali príbehy. Tak sa po štúdiu fotografie rozhodol venovať dokumentárnemu filmu. Jeho prvý celovečerný dokument Slepé lásky získal prestížnu cenu v Cannes. Teraz prichádza do kín jeho prvý hraný film Zázrak. Juraj Lehotský.

Keď Ridley Scott nakrútil vojnový film Black Hawk Down, hokejoví Čierni jastrabi z Chicaga boli veľmi často zostrelení už v základnej časti a do playoff sa ani nepozreli. V roku 2004 ich športová stanica ESPN dokonca vyhlásila za najhoršiu športovú organizáciu v zámorí.

Víno je kultúrna inštitúcia sama osebe, preto nemá veľmi zmysel o víne si čítať, pozerať o ňom filmy či počúvať vinárske piesne. Človek akurát dostane smäd. Asi preto víno samo osebe ako téma nestačí. Vždy k nemu ešte čosi treba pridať, tu rozkoš, tam hedonizmus, hentam osudovosť a tamto trebárs kriminálnu zápletku.

Náš stĺpčekár Juraj Malíček prednáša Teóriu populárnej kultúry a interpretáciu filmu na FF UKF v Nitre na Ústave literárnej a umeleckej komunikácie. Okrem písania do .týždňa pripravuje Hračičky_FM pre šou Baláž&Hubinák. Tvrdí, že popkultúra je spôsob, akým svet reflektuje sám seba.

Načo cestovať cez celé mesto do kina, kde za vami neznámy človek chrústa čipsy a komentuje dej, keď si môžete film pozrieť bez toho, aby ste niekam išli. Zapnete počítač, vyberiete film a vyložíte si nohy. Internet mení filmový biznis na nepoznanie.

„A čo sa dialo vtedy u nás?“ Možno aj vám prebleskla v hlave niekedy táto otázka. Trebárs pri sledovaní historického filmu, čítaní historického románu z obdobia antického Ríma alebo priamo pri návšteve „večného mesta“.

„Svet je reč a Pohoda pre tú reč našla slová,“ povedal Tonko Srholec. Šoféroval svoju fabiu stotridsiatkou z pohodových bohoslužieb domov. I tento rok za okrúhlym stolom letiska slová z rôznych končín sveta vytvorili spoločnú reč. Slová hudby – populárnej i klasickej – literatúry, spoločenského diškurzu, filmu, divadla, výtvarného umenia: Rôzne slová; hravej radosti, túžby, úzkosti, odporu, paródie, lásky i hnevu, zúfalstva i nádeje: Od veľkých pódií, cez menšie stany až k celkom malým stánkom.

Dážď, streľba, krádeže šperkov, ale aj objavné filmy, prekvapivé rozhodnutia poroty a nakoniec veľká oslava lásky. To bol aktuálny ročník filmového festivalu v Cannes.