Je ľahučké ako vánok a zároveň pevnejšie než oceľ. Je tenšie ako ľudský vlas a pritom pružnejšie ako guma. Voda ho nezmáča, mráz mu neublíži a horúčava nespáli. Žeby sci-fi? Vôbec nie, ide o (ne)obyčajné pavúčie vlákno.

Zuzana Mojžišová na tomto mieste často píše o knihách či filmoch iných ľudí. Teraz však napísala knihu ona sama. Volá sa Bon voyage a čestné miesto pre Knihu týždňa jej nepochybne patrí.

„Písal sa rok 1980. September. Vonku zúril socializmus a v pivnici vznikla kapela.” Tá kapela sa volala The We a neskôr sa premenovala na Chór vážskych muzikantov.

Tá výstava sa volá Once In a Quite Place, jej kurátorom je Laco Teren a do konca apríla ju možno vidieť v priestoroch Tranzit dielní za hypermarketom Tesco pri Zlatých pieskoch.

Ak sme si po roku 1994 spolu s Tomom Hanksom vravievali: „My name's Forrest, Forrest Gump,“ tak po zhliadnutí žilinského Idiota nám ostane na perách niečo podobné: „Volám sa Myškin, knieža Myškin.“

Maďarsko sa odvoláva na tradíciu starého Uhorska a v novej ústave okrem symbolov kráľovstva plánuje ponad hranice rozšíriť aj hlasovacie právo. Reaguje Milan Zemko.

Prvého Indiána som v New Yorku videla len nedávno. Štrádoval si to po Druhej Avenue v nohaviciach. Hore bol úplne bez, len na rovný chrbát mu padali lesklé čierne vlasy.

Deviateho októbra sa okolo hlavnej cesty v Central Parku točil nekonečný had čakajúcich, zastúpené boli staré máničky pripomínajúce dlhými striebornými vlasmi a ladnými tanečnými pohybmi Gandalfa, tety s igelitkami, aj mládež v tématickách tričkách.

Neprejde takmer ani deň, aby sa nehovorilo o tom, ako by si poslanci parlamentu či ministri mali znížiť platy, a tým demonštrovať počas hospodárskej krízy solidaritu s občanmi.

Sedemnásteho novembra 2010 sa v bratislavskom PKO v réžii Agentúry Pohoda tretíkrát uskutočnil Koncert pre všímavých. Bola to príjemná akcia, mimoriadnou udalosťou pre viacerých účastníkov bolo vystúpenie skupiny Dybbuk, či vlastne Zuby nehty.