My sme tu doma. Hrajme fér a s úsmevom za Slovensko. Dve kampane na to isté. Dva pohľady, ktoré vystihujú našu krajinu úplne parádne. Radi sa označujeme za národ holubičí. Radi sa pýšime svojou pohostinnosťou. Radi vravíme o mierumilovnosti. Zároveň zbožňujeme silu. Svätopluk tasí meč. Rež a rúbaj do krve. Plagáty s usmiatou infantilnou nezábudkou, nabádajúce na fér hru a k tomu, „aby sa hokejoví fanúšikovia na Slovensku cítili príjemne a v budúcnosti sa k nám vrátili spolu so svojimi rodinami a priateľmi“, je skutočne podarená...

Mám jednu takú kamarátku, ktorá je bohatšia než všetci moji ostatní priatelia dohromady. Na rozdiel od istého spolužiaka, ktorý sa do desiatky najbohatších Čechov pretuneloval, Táňa si svoje peniaze poctivo zarobila v počítačovom biznise, v ktorom sa dostala do svetovej extratriedy. A pritom ešte dokáže vymýšľať hry pre deti.

Keď Adolf Hitler týždeň pred vypuknutím druhej svetovej vojny informoval svojich generálov o napadnutí Poľska, povedal hroznú vetu.

Stredajšie vystúpenie Viktora Orbána pred Európskym parlamentom je prvý veľký „event“ maďarského predsedníctva, ktoré sa samo osebe stáva politickou udalosťou. Legislatívne a mocenské kroky dvojtretinovej väčšiny v Budapešti strhli na seba takú pozornosť, že kontraverzie, ku ktorým sa schyľuje v Štrasburgu, môžu veľa napovedať nielen o tomto predsedníctve, ale i o ďalšom vývoji v EÚ.

Na Slovensku už nie je veľa zaujímavých postsocialistických fabrík bez jasných vlastníkov, na ktorých by sa dala rozvinúť nejaká zaujímavá hra. Asi jednou z posledných sú Novácke chemické závody (NCHZ), ktoré nemali veľké šťastie na jasných strategických vlastníkov. Okolo najväčšej slovenskej chemičky sa zatiaľ krútili len veľkí slovenskí hráči. Mali ambíciu dať firmu do poriadku a nájsť niekoho, kto by za ňu dobre zaplatil.

Aféra nemeckého ministra obrany Karla Guttenberga u nás nikoho veľmi nevzrušila. Vlastných afér máme akurát dosť. A predsa je pre nás jeho kauza pozadím, na ktorom sa lepšie vyníma naše popredie.

Keď náš prezident hrá na fujare americkým Slovákom, keď posielame slovenské knihy do Srbska, ak sa chválime, koľko nás na tom svete je, je to v poriadku. Keď to isté robia naši susedia, je to zrazu zločin.

Legenda českej hudobnej kritiky Jiří Černý sa vracia do Bratislavy a v rámci svojich „antidiskoték” odprezentuje tri programy. V kníhkupectve Artforum bude 15. a 16. októbra púšťať hudbu Leonarda Cohena a Zuzany Navarovej. Obľúbené skladby predstaví 17. októbra aj v .klube pod lampou na Ro(c)kovaní.

„Kde domov můj, kde domov můj...“ Takmer v jednom momente začal možno aj 350-tisícový dav na pražskej letnej spievať českú hymnu. Od roku 1989 sa nikdy toľko ľudí nezišlo na jednom mieste. A .týždeň bol pri tom.

Digitálne technológie sú už pevnou súčasťou našich životov. Ale nakoľko by mali byť súčasťou životov našich detí? Od akého veku ich s nimi oboznamovať, v akej miere a ktoré hry či aplikácie s nimi riešiť?