Vstala o šiestej ráno a opatrne si rozčesala vlasy. Použila zlomenú zubnú kefku s tými najtvrdšími štetinami. Vlasy jej siahali takmer po pás, ale teraz, keď si ich česala, to bolo poslednýkrát, na rozlúčku. Svoju zvlnenú hrivu totiž ešte pred Vianocami vymenila za peniaze.

Michael Kocáb. Tajomný hrabě. Keď v osemdesiatom druhom vyšiel prvý album Pražského výběru Straka v hrsti, bola to udalosť, ktorá zatriasla krajinou, platňu pár dní po vydaní stiahli a cenzori zakázali. Predávala sa neskôr na čiernom trhu za priemerný mesačný plat, môj brat Marián zohnal nahrávku na Emgetonke, asi x-tú kópiu, šušťala tak zvláštne, až som si myslel, že je to umelecký zámysel a neskôr objavený čistý zvuk ma prekvapil.

Rozprávať sa o hudbe s jej skutočnými znalcami je vždy veľký pôžitok. O to väčší, ak sa tí znalci volajú Milan Lasica a Juraj Bartoš.

Konečne je ryba vo vode. Pláva si voľne medzi svojimi a dýcha vodný kyslík. Dorotka je v štúdiu. Po štyroch rokoch práce na všetkom len nie na hudbe, po 4 rokoch tápania, čo kde ako s kým, kedy, a najmä za čo, po celom tom čase písania textov v indických vlakoch a a studených himalájskych hoteloch a komponovania v tých málo voľných chvíľach medzi všetkými mojimi pohybmi medzi kontinentmi, krajinami, domovmi, prácami, kamarátmi a životmi. Stačí. Sadnúť si na riť, dokončiť motívy, dopísať refrény, nájsť kapelu, a spustiť Cubase.

Nad Egyptom by mala začať viať červená vlajka. Ako znak varovania. Investície do krajiny sú nízke, z dlhopisov v hodnote 3,5 miliardy egyptských libier, ktoré egytské ministerstvo financií ponúkalo na trhu 22. januára tohto roku, sa predala len asi tretina, niečo vyše 400 miliónov eur.

Chápanie filmu iba ako tovaru väčšine autentických tvorcov kole oči a najmä ho zazlievajú zákonodarcom a administrátorom kultúry. Administrátori kultúry v tom však nie sú sami.

Návratom lekárov do zdravotníckych zariadení sa sociálne napätie ani zďaleka neupokojilo. Pozornosť médií sa sústredila najmä na mzdové požiadavky a na denunciovanie odborových predákov.

Keď predčasnými voľbami v roku 2006 skončila druhá Dzurindova vláda, bolo to len pár mesiacov pred riadnym termínom. Napriek tomu po nej vtedy zostali nedokončené veci. Jedným z najvypuklejších príkladov bolo zastavenie plánovanej privatizácie železničného Carga a bratislavského letiska. Nový premiér Fico síce tvrdil, že fráza „štát je zlý vlastník“ patrí akurát do „neoliberálnych brožúrok“, lenže vývoj nasledujúcich rokov dal brožúrkam za pravdu.

Tvrdí, že trh potrebuje svedomie. Zároveň volá po takom sociálnom systéme, ktorý si štáty môžu dovoliť. S rozvíjajúcimi sa ekonomikami treba podľa neho viac rátať, no budúcnosť vlastnej krajiny ho napĺňa pesimizmom. Britský ekonóm Ian Scott.