Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Jaroslav Haščák ide do väzby.

Recenzie

.časopis .hudba

Bruce Springsteen: Wrecking Ball (Sony Music)
Na minulom albume Boss oslavoval koniec Bushovej administratívy a príchod prvého čierneho prezidenta do Bieleho domu. Jeho najnovšia nahrávka však hovorí, že ani Obama nie je tým skutočným liekom na šťastie a napriek tomu, že  americká vlajka vlaje nad nami, aj tak sa musíme postarať o seba sami. Ak nerátame jeho Seeger Sessions, kde nahral klasické americké  piesne Peta Seegera, ide o jeho „najľudovejší" album a to nie len preto, že stavil na keltskú kartu a časť piesní znie, akoby príliš často navštevoval miestny Irish Pub. Jednou z najlepších piesní albumu je Rocky Ground, ktoré  má svojím gospelovo podmanivým vyznením blízko k hitu Street of Philadelphia. Zvyšok znie ako starý dobrý Springsteen, ale napriek výrazným Rocky Ground, We Are Alive alebo Shackled and Down by to chcelo viac novosti.
3/5    
.pter Bálik

Julia Holter: Ekstasis
(Rvng Intl.)
„Vidím ťa, no mojim očiam nie je dovolené plakať.” Tento citát z Euripidovej tragédie Hippolytus zaujal americkú umelkyňu Juliu Holter natoľko, že minulý rok na jeho základoch vystavala experimentálny debut Tragedy a tento rok nadväzuje v prístupnejšom a dokonca odvážnejšom štýle. Barokom inšpirované melódie, stredoveké rytmické štruktúry a zložité zvukové meditácie hrdo odrážajú jej akademické vzdelanie skladateľky z Kalifornského umeleckého inštitútu. Ekstasis je sebavedomo vyskladanou symbiózou prvkov starého sveta (harfa, čembalo, sláčiky) s novými prostriedkami sebavyjadrenia (vokodéry, terénne nahrávky) vo filozoficky orámcovanom a pritom otvorenom koncepte. Na viacerých miestach je album až priveľmi zasnene rozvláčnym abstraktným preludom, no Holter prináša mnoho zapamätateľných motívov, ktoré sa rozvíjajú pomaly s chytľavým vyvrcholením. Ako spieva v osemminútovom finále, táto hudba je „extáza! blaho!” Samozrejme, aj s patričnými výkričníkmi.
4/5
.tomáš Slaninka

PaCoRa Trio: Fugit Hora
(Spectrum)
Stanislav Palúch, Marcel Comendant a Róbert Ragan. Huslista, cimbalista a kontrabasista. Kysučan, Moldavec (z Moldavska, nie z Moldavy nad Bodvou) a Horehronec. Traja (výborní) muzikanti, ktorí s ľahkosťou starých majstrov a s úsmevom malých chlapcov búrajú hranice medzi žánrami. Dojímavá téma z kysuckej piesne sa cez džezrockový most dostane k swingovej improvizácii a len tak mimovoľne sa obtrie o klasickú harmóniu. Druhý album PaCoRa Tria má názov Fugit hora, čo znamená Čas plynie a podobne plynie aj táto hudba. Napriek rôznosti inšpiračných zdrojov výsledkom nie je prevarený worldmusicový guláš ani gýčové znásilnenie folklóru synkopickým rytmom a zhustenými harmóniami. Fugit hora obsahuje osem čistých kompozícií, v ktorých cítiť aj džez, aj (slovenský či moldavský) folklór, hlavne však radosť z hudby, ktorá žánre a štýly s nadhľadom ignoruje.
4/5
.juraj Kušnierik

Club Des Belugas: Forward
 (Chin Chin Records)
Nu jazz, downtempo, lounge. V tejto žánrovej línii mám niekoľkoročného favorita – Club Des Belugas, medzinárodnú skupinu z Nemecka. Jej najnovší album Forward obsahuje skladby s vyrovnanou kvalitatívnou úrovňou. Prevláda v nich džezová nálada, swingová, vyšperkovaná prvkami rozličných štýlov, najmä tých, ktoré súvisia s džezom – soul, funk, bossa nova. Nad ich aranžmánmi by možno zamľaskali aj Quincy Jones, alebo Morricone. Poslucháča zavalí plejáda umelcov hudobnou rozmanitosťou – famóznym džezovým spevom černošky Brendy Boykin v piesni Straight To Memphis, bigbandovým mambom Peanut Vendor, tanečným electro-swingom All Aboard so spevom à la Fred Astaire. Nechýbajú orchestrálne pasáže ani psychedelický funk seventies. Koncerty až v Číne, 630 skladieb na rôznych kompilačných CD, no náležitá popularita tejto skupine fučí fuč. Prečo? Neviem. Možno tuším.
5/5
.miro Potoček
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite