Skvelá destinácia robí pre prilákanie zahraničných turistov len minimum.

Slovensko je malá krajina a opúšťa ho dosť ľudí – často takých, ktorí by doma mohli tvoriť elitu. Ovplyvňuje to nielen verejnú diskusiu, ale aj výsledky volieb. Do Lampy o tom prišiel hovoriť Andrej Probst, ktorý vedie združenie Pražská kaviareň.

„Nie je to najsilnejší, kto prežije, ani najinteligentnejší, ale ten, kto sa najlepšie prispôsobí.“ – parafráza evolučnej teórie Charlesa Darwina. Vojne v našom susedstve nestačí len porozumieť a rozpoznať, kto je v práve. Dôležité je vziať si z nej ponaučenie a prispôsobiť sa.

Slovensko je krajina odchodov. Emigračných vřn bolo od 20. storoĬia niekoľko: 1. svetová vojna, medzivojnové obdobie, po 2. svetovej vojne, po komunistickom prevrate, po roku 1968, počas normalizácie a ekonomická emigrácia po roku 1989. Masívna vlna, vyvolaná Ficovou politikou, už prebieha. Pozrime sa na ňu.

Ruský minister sa našiel zastrelený, možno bol zastrelený už v momente, keď prezident Putin podpisoval dekrét o jeho odstavení z funkcie. A možno nie. Podstatné je to, čo tento minister odkazuje našim prisluhovačom Ruska.

V Barcelone sa dá veľmi ľahko osviežiť. Zaplávajte si v mori, popíjajte sangriu alebo sa len tak potulujte ako dovolenkári. Nedávno sa miestni zúčastnili protestov proti turistom – niektorí dokonca „útokmi“ vodnými pištoľami na návštevníkov.

Najväčším a čoraz reálnejším ohrozením Slovenska je Putinovo Rusko. Samo však zatiaľ nemá na to, aby nás zhltlo. Takže potrebuje pomocníkov. A veruže ich má.

Po desaťročiach práce bolo identifikovaných a riadne pochovaných približne 7000 obetí, asi 1000 je stále nezvestných.

V Európe sa začína opatrne blýskať na lepšie časy. Nie v celej Európe a nie v každej krajine.

NBS-ka naliala čistého vína a po Rade pre Rozpočtovú zodpovednosť je to už druhá inštitúcia s varovným prstom hore.