O analýze SAV už kolujú konšpirácie a Hlas-SD s tým nič nerobí, upozornil poslanec Tomáš Szalay.

Zmeny majú zabezpečiť deťom spravodlivé a kvalitné vzdelanie, odstrániť byrokratické prekážky a poskytnúť učiteľom aj školám lepšie podmienky.

V akom stave je Slovensko? Aké zmeny potrebuje, aby sa vrátilo k úspešným štátom? Sme ešte schopní hlbokých reforiem? Dokáže PS šetriť na štáte? Čo je hlavná výzva opozície?

Ako vyplýva z našich predchádzajúcich úvah, keď hovoríme o samovláde alebo „tyranii,“ nemusíme ihneď myslieť na totalitné režimy, masový teror a genocídu. Samovlády majú mnoho podôb s rozličnou mierou násilia či svojvôle. A predsa majú ich najmiernejšie aj najhoršie podoby čosi spoločné.

Opozíciu čaká niekoľko výziev. Vyzerá to, že má našliapnuté k zvládnutiu tej prvej – vyhrať parlamentné voľby. Ale čo potom? Podľa Ľudovíta Ódora príde čas na Veľký tresk. Ako reformovať Slovensko od verejnej správy až po emigračnú mentalitu vysvetľuje v rozhovore .pod lampou.

Fico predvádza svoju predstavu o národovectve a suverénnej zahraničnej politike, Vova telefonuje s Kimom, J. D. Vance robí hanbu Amerike. A my žasneme nad tým, koľko múdrosti riadi tento svet.

Dobrý deň, vyzerá to tak, že po ďalších voľbách bude mať Slovensko novú šancu. Koalícia nevie okrem šírenia lži a nenávisti ničím zaujať, a postupne tak stráca príťažlivosť. Otázkou za milión však je, či opozícia po voľbách dokáže vládnuť tak, aby vyviedla Slovensko z krízy a vrátila ho k spojenectvám slobodného sveta. Presne toto je obálkovou témou nového .týždňa, vrátane veľkého rozhovoru s Ľudom Ódorom. Ten prichádza v rámci PS s iniciatívou Veľký tresk, a nový .týždeň ju s ním podrobne rozoberá. Okrem toho prinášame aj text Martina Mojžiša o železe, špenáte a Pepkovi námorníkovi, a mnoho iného. Želám Vám dobré letné čítanie.

Čo je umelá inteligencia? Prečo o nej hovoríme práve dnes a viac než doposiaľ? Ako mení vzorce nášho správania a tiež bezpečnostnú mapu sveta? Máme sa báť umelej inteligencie alebo našej ľudskej povahy? Hovoríme s Michalom Valkom, vedcom v oblasti umelej inteligencie.

Môžeme nadviazať na našu minulú úvahu o rozpoznávaní symptómov úpadku slobody a nástupu tyranských, despotických či totalitných režimov. Než však v týchto súvislostiach zameriame sľúbenú pozornosť na klasické (predmoderné) zdroje, ešte sa pristavme pri niekoľkých prípravných poznámkach, aby sme tieto texty dokázali čítať s uspokojivou mierou porozumenia.

V upútavke Števa Hríba na najnovšie číslo .týždňa padla otázka či sa máme báť zmien, ktoré prináša umelá inteligencia, a vzápätí odpoveď v podobe jednoznačného „Nie“. Nie je prečo obávať sa „ďalšej katastrofy“, čoho podrobnejšie dôvody sa čitateľ dozvie v čísle. Dovolím si tu vysloviť úctivú polemiku v záujme istého objasnenia témy.