Británia má na krku predvolebný boj, no zdá sa, že tentoraz hrozí aj ostrá streľba. Trikrát o tom, čo teraz Britov vzrušuje. Falklandská ropa, falklandská vojna a možno kde-tu ešte aj honba na líšky.

Dva štáty, jeden Tokaj. Chránené označenie pôvodu jednej z najslávnejších vinárskych oblastí kontinentu však Európska komisia (EK) po dlhých rokoch sporov uznala iba Maďarsku. Boj sa nekončí, Slovensko má teraz dva mesiace na to, aby presadilo svoje záujmy.

Je nepriateľom číslo jeden kalábrijskej mafie. Len na prečítanie zoznamu vyšetrovaní, ktoré viedol a mien ním zatknutých mafiánov treba niekoľko hodín. Už dvadsaťtri rokov stojí v prvej línii v boji proti organizovanému zločinu. Zástupca prokurátora súdu v Reggio Calabrii, Nicola Gratteri.

Pred očami mám obraz malej krajiny v srdci Európy, ktorá si hľadá vlastnú identitu. A okolo nej sa rozprestiera svet z konca 20. storočia. Svet, v ktorom sa dali do pohybu mohutné islamské zástupy, aby začali napĺňať priestor, vyprázdnený po čiastočnom riešení problému Východ – Západ a aby s hrozivou jednoznačnosťou začali svoj boj o presun ťažiska svetovej rovnováhy. Svoj boj za právo byť pri tom, keď sa rozdeľujú zdroje, byť pri tom, keď sa koncipuje vízia novej budúcnosti. Keď hovorím o vízii novej budúcnosti, myslím to vážne. Model necelej desiatky percent svetovej populácie, ktorá spotrebúva takmer dve tretiny svetových zdrojov, nemôže byť modelom, o ktorý sa treba a možno vážne usilovať. Nové hodnoty musia byť hodnotami pokoja, morálky, skromnosti, priateľstva, tolerancie. V opačnom prípade nás čaká rozpad svetového ekosystému, regionálne konflikty, nové otroctvá, nové totality. Európa to vie a začína budovať nový spoločenský útvar, zbavený nezmyselných prekážok, ktoré bránia mobilite, útvar zbavený nezmyselných predpisov, ktoré bránia výmene tovarov a služieb a znemožňujú výmenu informácií a slobodný rozvoj každého človeka. V tejto chvíli veľkých metamorfóz malé Slovensko vidí svoj príspevok k tomuto procesu v tom, že namiesto hrdej tváre a svojráznych čŕt ukáže svetu grimasu zakomplexovaného, rozškriepeného, nesamostatného spoločenstva. Ako inak interpretovať hašterivú snahu malého národa, ktorý odrádza aj tých niekoľkých odvážlivcov, ochotných investovať do deformovanej slovenskej ekonomiky, ktorá sa bez zahraničnej pomoci jednoducho nemôže postaviť na nohy. A odrádza ich jedným-jediným – hlasným volaním zriecť sa jednoty s Českou republikou, svojou manifestáciou netolerancie k vlastným spoluobčanom.

Slovo kríza sa dnes každodenne skloňuje najmä s prepadom ekonomiky. Po posledných udalostiach v našom súdnictve a polícii však treba začať hovoriť na Slovensku aj o kríze iného typu. Menej viditeľnej, ale v dôsledkoch nebezpečnejšej. O totálnej kríze inštitúcií.

Slovensko nezostáva bokom od európskych trendov. Aj tu sa pomaly rozbieha diskusia o tom, či štát má zakázať akékoľvek telesné tresty na deťoch. Zákon, ktorý už prešiel vládou a teraz o ňom rozhoduje parlament, už dokonca naznačuje, že telesným trestom na Slovensku pomaly odzváňa. Dôvod na potlesk?

Teraz je to skôr pozičná vojna, veľmi krutá, brutálna opotrebovávacia vojna,“ zhodnotil Kahl vývoj bojov na Ukrajine.

Dokumentarita Jaro Vojtek hovorí, že nemá problém so vstávaním do práce, lebo každé ráno sa teší, koho pri filmovaní stretne a aké dobrodružstvo prežije. Na Slovensku práve odpremiéroval dokumentárny film Cigáni idú do volieb, a teraz nakrúca hraný poviedkový film Deti.

Na predstaviteľov putinského režimu treba udrieť tam, kde to bolí. Je načase prijať Magnitského zákon. Vladimír Kara-Murza, ruský opozičný politik, v jednom z rozhovorov pre PBS Frontline povedal, že Putin sa naozaj bojí len dvoch vecí.

V úbežníku, nulovom či úbežnom bode prepadnutia, sa vodný tok stráca pod úrovňou terénu. Robert Fico sa dnes ocitol v úbežníku, hoci jeho hlásne trúby to ešte nevedia alebo sa aspoň tak tvária.