Postmodernizmus bolo filozofické hnutie aktívne prevažne v 60. rokoch minulého storočia, ktoré postavilo osvietenstvo a jeho východiská na hlavu (podobne ako obrátil Marx hore nohami Hegela). V čom boli jeho hlavné východiská a hlavná slabina?

Aj tento rok som mal možnosť koordinovať a súčasne učiť na medzinárodnej letnej škole Free Society Seminar. Je pre mňa v mnohom symbolom leta (podobne ako pre viacerých Pohoda) a každoročným pripomenutím dôležitosti kreatívneho a počúvajúceho dialógu.

Nedávno som sa v diskusii so psychiatrom Michalom Patarákom zamýšľal nad otázkou smrti. Bol večer, Halloween aj Dušičky na dosah.

Byung-Chul Han je nemecký filozof juhokórejského pôvodu, o ktorom ste asi donedávna nepočuli. Označujú ho aj za filozofa post-postmoderny a kladie si rôzne otázky. Čo je to moc a ako sa prejavuje vo svete? Sme si naozaj istí, že sme slobodní? A ako viem, že v mene slobody, autonómie a autenticity nezotročujem sám seba?

Stala sa mi zaujímavá vec – teda myšlienka. Pred odchodom z našej malej farmy som obriadil zvery, rozkúril bukovým drevom a vydal sa s kávou na cestu.

Devätnáste storočie bolo v angloamerickom svete aj storočím špiritizmu. To jest, mnohí začali tvrdiť, že sa môžu kontaktovať s nadprirodzeným svetom.

Je to skvelý pocit, keď sa myšlienka stane realitou; je to viac ako pocit a vnímam to skôr ako zodpovednosť, výzvu, radosť.

Bude sa konať jedna konferencia, kde sa zídu neuropsychiatri, neurológovia, psychiatri a jeden filozof a chcel by som tam povedať niečo o duši. Ešte si musím premyslieť čo, ale na mušku sa mi už dávnejšie dostal súčasný britský filozof John Cottingham, ktorý o duši píše naozaj oduševnene.

V roku 1882 zomrel Boh. Je to rok vydania knihy Radostná veda od Friedricha Nietzscheho.

V mojich stĺpčekoch píšem o rôznych veciach a vy tak počujete môj vnútorný svet cez moje slová. Dnes chcem ale spraviť výnimku a ponúknuť sondu do vnútorného sveta iných vzácnych ľudí.