Pre niektoré národy je hubárčenie obľúbená kratochvíľa, pre iné len obohatenie jedálnička a ešte pre ďalšie nepochopiteľný atavizmus z čias lovcov a zberačov. Ako sa zbierajú huby v Európe, Ázii a Afrike?

V prírodovedeckej facebookovej podmnožine prednedávnom zahučalo ako v úli, keď jeden z entomológov publikoval príspevok s titulkom Čo by sa stalo, keby v Bratislave vyhynula včela medonosná? Takmer nič.

Priemerne vzdelaný a vnímavý prírodovedec sa nemusí za nevyspytateľnými exotickými destináciami terigať tisícky kilometrov, pretože exotiku má dnes hneď za rohom. Vlastne to ani nemusí byť prírodovedec, stačí, keď je tak trocha romantik a má zmysel pre nesterilnú estetiku krajiny.

Pravdepodobne ste o ňom už počuli, sršeň ázijský (Vespa velutina) je u nás momentálne lahôdkou najmä pre bulvár. Agresívne napáda včely, domáce opeľovače aj ľudí a čoskoro ho môžeme mať aj na Slovensku. Prečo mu venovať serióznu pozornosť?

Stačilo málo a z pásavky zemiakovej sa razom stala vyslankyňa imperialistických agresorov. Počas niekoľkých dní nenápadne, zato hromadne obsadila oblasti Československa, ktoré hraničili s vtedajším západným Nemeckom. Našli ju nielen na poliach, ale aj okolo ciest, na námestiach, uliciach a dvoroch.

V poslednom čase sa na nás rútia správy hlásajúce hmyziu apokalypsu a ekologický Armagedon. Nebude hmyz, nebude mať kto opeľovať rastliny, ryby a vtáky nebudú mať čo žrať. Uvedomelí záhradkári už stavajú hmyzie hotely. Lenže väčšina z nich to robí úplne zle.

Keď mala Jane Goodallová dvadsaťšesť rokov, pricestovala do národného parku Gombe v Tanzánii. Svojím výskumom šimpanzov revolučne zmenila náš pohľad na správanie primátov. Legendárna biologička a ochranárka má 85 rokov a stále je na cestách.

Hľadáte nenáročného spolubývajúceho, ktorý by nerobil hluk, nezanechával po sebe neporiadok, nepĺzol a nepáchol? A mal navyše liečivú moc? Zadovážte si obrieho slimáka.

Depresívne morské prasiatko, zlostný škrečok či nudný trpasličí králik? Zabudnite. Aktuálnou superstar medzi domácimi miláčikmi je africký miniježko.

Pred osemdesiatimi rokmi objavili vo vodách pri juhovýchodných brehoch Afriky latimériu, dravú rybu, ktorá dnes patrí do zoznamu takzvaných živých fosílií, spoločne s rybami arapaimami, vtákmi hoacinmi či kopytníkmi okapiami.