Sociálne siete navodzujú dojem, že vypukla inflácia myšlienok, vyjadrení, hodnotení. Ako keby mohlo byť povedané či napísané čokoľvek, no nikto si to už nevšíma. Niekedy to vyzerá na taký malý koniec dejín – presnejšie, na koniec dejín myslenia.

Zdalo sa, že národný štát patrí prinajmenšom v Európe do starého železa. No v poslednom čase je čoraz zrejmejšie, že európska integrácia sa dostala na scestie. Filozof Roger Scruton v útlej knihe O potrebnosti národov obhajuje národný štát z originálnej perspektívy.

Roger Scruton je filozof, farmár, džentlmen. Profesor estetiky, autor štyridsiatich kníh o architektúre i hudbe, konzervativizme, modernej filozofii, Novej ľavici, sexuálnej túžbe, honbe na líšky, kráse, víne, ochrane životného prostredia či Bohu.

Roger Scruton dal odpoveď na to, ako možno po dvadsiatich piatich rokoch novej generácii pripomenúť, čo to bol komunizmus.

Vysoká kultúra je synonymom sebauvedomenia spoločnosti. Zahŕňa diela výtvarného umenia, hudby, literatúry, vedy a filozofie, ktoré vytvárajú spoločný rámec, vzťahujúci sa na vzdelaných ľudí.

Pýtam sa sám seba, čo nás robí ľuďmi. Jedna odpoveď na mňa hneď vyskočí, nie je to jediná odpoveď, aj keď otázka ju sama podnecuje. Ľuďmi nás robí to, že si kladieme otázky. Všetky zvieratá majú záujmy, inštinkty a vnímanie. Všetky zvieratá majú nejakú rámcovú predstavu o svete, v ktorom žijú. Ale len my si o svojom prostredí kladieme otázky. Len my odmietame byť definovaní svetom, v ktorom žijeme, a namiesto toho sa snažíme definovať náš druh a našu prirodzenosť.

Trvá to už istý čas, čo západné štáty konajú na základe predpokladu, že riešením politického konfliktu je demokracia.

Roger Scruton ho nazval najoriginálnejším mysliteľom súčasnosti. V politike pôsobí skôr nenápadne, jeho texty a eseje sú však zásadnou udalosťou. Prinášame úryvok z najnovšej knihy poľského filozofa Ryszarda Legutka o charaktere liberálnej demokracie v Európskej únii.

Konštantínopol, druhý Rím, padol v roku 1453. Zničila ho prvá veľká delostrelecká paľba v dejinách, ktorá navždy zmenila vojenské dejiny. Začiatkom roka 1452 prišiel do Carihradu uhorský odlievač diel, volal sa Orbán a hľadal šťastie na cisárskom dvore. Ako jeden z narastajúcej skupiny technických žoldnierov, ktorí núkali svoje remeslo po celom Balkáne, ponúkol cisárovi Konštantínovi XI. jedno z najväčšmi cenených umení tých čias: schopnosť odlievať veľké bronzové delá.

Prečo má Európa s eurom také vážne problémy? Treba hľadať skôr kultúrne alebo ekonomické príčiny? Prinášame dva osobité pohľady Rogera Scrutona a Václava Klausa.