Pred dvoma rokmi, 12. januára 2020, odišiel z tohto sveta Roger Scruton, filozof, literát, priateľ stredoeurópskeho disentu v časoch komunizmu a – provokujúci konzervatívec. Treba si pripomenúť jeho odkaz, ktorý si zaslúži viac než povrchné ideologizujúce dezinterpretácie.
Požiadali ma, aby som napísal o špekuláciách o „konci dejín“ a sporoch okolo nich. Váhal som, lebo len nedávno som sa tu zmieňoval o apokalyptických proroctvách a ich ideologických deriváciách. Našťastie, téma má oveľa viac zaujímavých zákutí, než môže jeden článok vyčerpať. Navyše: isté nové udalosti nám opakovane nedovoľujú na ňu zabudnúť.
Po páde komunizmu sa uvažovalo, či nastal koniec dejín. Dnes, po 32 rokoch, už vieme, že nenastal. Niečo sa však deje – a môže to byť začiatok ešte hlbšej zmeny, než bol epochálny pád komunizmu.
Kladiem si otázku, čo sa nám na Slovensku stalo a ako je možné, že sa za konzervatívca vyhlási už takmer ktokoľvek vrátane fašistických nacionalistov alebo kresťanských komunistov, ako definoval nemalú časť slovenských kresťanských voličov Vladimír Palko.
Sociálne siete navodzujú dojem, že vypukla inflácia myšlienok, vyjadrení, hodnotení. Ako keby mohlo byť povedané či napísané čokoľvek, no nikto si to už nevšíma. Niekedy to vyzerá na taký malý koniec dejín – presnejšie, na koniec dejín myslenia.
