Najprv tri úryvky. Prvý: „Nemôžem predstierať, že sa [smrti] nebojím. Ale najväčšmi cítim vďačnosť. Ľúbil som a bol som milovaný; veľmi veľa som dostal a niečo sa mi podarilo vrátiť; čítal som a cestoval, premýšľal a písal. (...) Predovšetkým som však bol cítiacou bytosťou, mysliacim zvieraťom na tejto nádhernej planéte a to samo osebe je nesmiernym privilégiom a dobrodružstvom.“

Keď som v minulom diele písal o konšpiračných teóriách a na nich založených extrémnych ideológiách, naznačil som viac možných smerov, ktorými je možné naše úvahy o nich rozvinúť. To nám môže pomôcť pri hľadaní odpovedí na otázku, ako môžeme, ba musíme podobným javom klásť odpor.

Prečo Západ exploduje od zlosti, keď sa Izrael bráni proti terorizmu, no väčšinou mlčal pri Asadovom masovom vraždení v Sýrii, popravách disidentov v Iráne, systematickom útlaku v Saudskej Arábii či teokratickej tyranii v Afganistane?

Pokúsim sa tu uzavrieť svoj minicyklus obhajoby politiky proti jej falošným alternatívam. Pozornosť zameriame na extrémne ideológie a ideológov ako nepriateľov politiky chápanej v klasickom zmysle.

Roger Scruton mal veľa obdivovateľov a rovnako veľa odporcov, no najmä mal v sebe esprit muža s citom pre všetko veľké a krásne.

75-ročný mysliteľ podľahol rakovine, ktorá mu bola diagnostikovaná už minulý rok.​ Úmrtie v nedeľu oznámila jeho rodina.

Sociálne siete navodzujú dojem, že vypukla inflácia myšlienok, vyjadrení, hodnotení. Ako keby mohlo byť povedané či napísané čokoľvek, no nikto si to už nevšíma. Niekedy to vyzerá na taký malý koniec dejín – presnejšie, na koniec dejín myslenia.

Na otázku, či veril, že sa dožije konca studenej vojny, Roger Scruton odpovedá, že vôbec nie. Tak ako on uvažovali v