Jedna z otázok, nad ktorou sa pravidelne zamýšľam, je otázka dôležitosti a sily príbehov. Príbehy sú všade okolo nás – vo filmoch, seriáloch, náboženstvách, hrách, hudbe, umení, a potom… samozrejme, v našich životoch.

Zaraďujem sa k tým, ktorých druhé pokračovanie Duny skôr sklamalo, alebo nenaplnilo ich očakávania. Kritiku nechám na iných a chcem zdieľať jedno pozitívne vyrušenie.

„Povedz mi, čo čítaš, a ja ti poviem, kto si.“ Tento citát údajne patrí Martinovi Heideggerovi, jednému z najznámejších filozofov 20. storočia.

Prezidentské voľby sa blížia a s nimi aj spoločné debaty prezidentských kandidátov. Kde boli ale doteraz? Zdá sa, že sa nedebatuje jednoducho preto, lebo by to niektorým kandidátom nepomohlo. Je to ale demokratické?

Nedávno sa mi podarilo zavítať na londýnsky koncert Tommyho Emmanuela. Z rozhovorov viem, že nie každému je známe, že ide o zrejme najlepšieho súčasného akustického gitaristu.

Joseph Mulhattan bol zrejme jeden z najväčších hoaxerov, ktorý kedy žil. Pôsobil v Amerike ku koncu devätnásteho storočia ako potulný predavač. Mal však svojský koníček.

Vstúpil som do kuchyne a bol som rád, že som ho tam uvidel. Môj kamarát Joel si akurát varil večeru. Práve jeho som hľadal, a tak mu vravím: „Vidím, že si tu kuchtíš, ale máš tri minúty čas? Môžem ti niečo zahrať?“

Na Slovensku sa vždy niečo deje. Premiér okríkne študenta pre jeho výzor, lebo študent chcel byť študentom. Ktosi ďalší získal označenie podržtaška a na zaplnených námestiach vidno jej kreatívne podobizne.

Vracia sa mi otázka smrti. Nedávne úmrtie v rodine, rozhovory o smrti s mojimi študentmi medicíny, filozofické otázky o smrti od malého syna, rozmýšľanie o vlastnej konečnosti.

Keďže som prežil celý svoj univerzitný život v zahraničí, len teraz pomaly spoznávam súčasných filozofov a filozofky nášho stredoeurópskeho regiónu. Nedávno môj radar zaznamenal aj mladú českú filozofku a novinárku Terezu Matějčkovú.