29. novembra zomrel Henry Kissinger – po tom, čo 27. mája tohto roku oslávil 100. narodeniny. Obdobie, ktoré pokryl jeho život, už pri letmom pohľade vzbudzuje pocit závratu zo všetkého, čím svet za ten čas prešiel.

Vzaté z akéhokoľvek konca, diplomacia je povrazolezecké dobrodružstvo bez záchrannej siete. Potlesk obecenstva sa môže v nasledujúcej chvíli zmeniť na nenávistný piskot, a oboje môže byť výsledkom rovnakej miery neporozumenia.

Nervózna a sklamaná atmosféra v krajine smerujúcej k ďalším predčasným voľbám kontrastuje s radosťou v roku 1989 a bezprostredne po ňom. Tento odliv demokratického nadšenia však nie je slovenské špecifikum. Má svoj medzinárodný kontext.

„Vzbura robotov“ nie je veľmi nová téma. A nielen roboti; celá téma zvládania technológií človekom, ktorý si ich sám vytvoril, má už dnes úctyhodnú patinu. Keď som predminulý rok písal pre .týždeň recenziu na obnovené vydanie Čapkovej knihy Továrna na absolutno, s istým údivom som si uvedomil, že text má už sto rokov. A predsa sú tu dnes impulzy, ktoré robia tému znova mladou – a znova, radikálne znepokojivou.

V tomto dieli Knižnice opäť nakukneme do ľavicových vôd, v ktorých myslitelia a intelektuáli kujú plány na riešenie problémov sveta.

Zatímco veřejná podpora premiéra Andreje Babiše stoupá a prezidenta Miloše Zemana přinejmenším neklesá, veřejným prostorem se šíří poněkud nihilistické skuhrání o zlomu polistopadového vývoje směrem k autokratickému modelu východního typu. Není úplně neopodstatněné.

Nedávne zvolenie Donalda Trumpa za prezidenta Spojených štátov je spolu s britským hlasovaním o vystúpení z EÚ vykladané ako nástup novej reality v medzinárodných vzťahoch. Zdá sa, že ide o výraz hlbších problémov Západu.

Utečenecká vlna a teroristické útoky v Paríži spôsobili, že niektorí historici začali hľadať analógie medzi situáciou súčasnej Európy a obdobím pred zánikom Rímskej ríše.

V aktuálnom vydaní .týždňa, ktoré je v predaji od pondelka 12. augusta, si môžete okrem iného prečítať:

Na tomto mieste sme pred dvomi týždňami písali, že pokiaľ do marcových volieb Taliansko padne, euroval sa premení na europiesok, tak sa Richard Sulík stane slovenskou verziou temného proroka. To sme však boli pri maľovaní čerta na stenu priveľkí optimisti. Dnes sa potápa nielen Taliansko, ale aj jadro Európy. A to necelé tri týždne po európskom summite s napákovaným eurovalom, ktorý mal zachrániť eurozónu. Viac v mojom Nemeckom diári.