Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Petra Vlhová vyhrala obrovský slalom Svetového pohára v Jasnej a znovu je v súboji o Veľký krištálový glóbus

Už zase padá Rím?

.lukáš Krivošík .časopis .téma

Utečenecká vlna a teroristické útoky v Paríži spôsobili, že niektorí historici začali hľadať analógie medzi situáciou súčasnej Európy a obdobím pred zánikom Rímskej ríše.

Sú to len účelové konštrukcie alebo sa dejiny naozaj opakujú?

Britský historik Niall Ferguson sa nikdy nebál vyslovovať tézy idúce proti hlavnému prúdu. Možno aj preto sa z tohto profesora na Harvarde a manžela výrečnej kritičky islamu Ayaan Hirsi Aliovej stala tak trochu intelektuálna celebrita.

Napríklad v knihe Nešťastná vojna z roku 1998 Ferguson tvrdil, že z prvej svetovej vojny sa onen ničivý globálny konflikt, ktorý zjazvil celé 20. storočie, stal nie vinou Nemecka, ale chybou Veľkej Británie. Jeho vlasť by sebe, Európe i svetu urobila lepšiu službu, keby do vojny vôbec nevstupovala a nechala Nemcov v roku 1914 rýchlo zvíťaziť.

V roku 2003 napísal Ferguson knihu, v ktorej rehabilitoval Britské impérium a jeho civilizačnú misiu. Urobil tak na zdesenie intelektuálnej ľavice, podľa ktorej by sa za kolonializmus mal Západ kajať až do konca sveta. Pred dvoma rokmi zase Ferguson popudil proti sebe vlnu morálneho rozhorčenia na sociálnych sieťach, lebo hedonistickú orientáciu na prítomnosť v diele ekonóma Johna Maynarda Keynesa zvalil na jeho homosexualitu. Historika zachránilo, že rýchlo vykonal sebakritiku a verejne sa ho zastal jeho spolužiak z Oxfordu, komentátor Andrew Sullivan, verejne sa hlásiaci k homosexualite. Oproti tomu, čo si Ferguson užil pre poznámku o Keynesovi, bola jeho posledná kontroverzia úplná malina. Vyvolal ju historikov článok o útokoch v Paríži.

.zabití sebauspokojením

„V hodine divokej neviazanosti, keď vzplanula každá vášeň a akákoľvek zábrana bola odstránená... udial sa na Rimanoch krutý masaker... Ulice mesta boli zaplnené mŕtvolami... Kedykoľvek boli barbari vydráždení odporom, ešte rozšírili svoje nevyberavé krviprelievanie na slabých, nevinných a bezbranných.“

Tento opis vyplienenia Ríma germánskymi Vizigótmi pod vedením Alaricha v roku 410 pochádza z diela Úpadok a zánik Rímskej ríše. V 18. storočí ho napísal britský historik Edward Gibbon. Niall Ferguson ho odcitoval v článku, ktorý vyšiel v britských novinách Sunday Times dva dni po teroristických útokoch vo Francúzsku z 13. novembra. „Či to neopisuje scény, ktorých sme boli svedkami v Paríži počas piatkovej noci?“ pýta sa Ferguson. A vzápätí pomenúva javy, ktorými podľa neho súčasná Európa pripomína Rímsku ríšu v 5. storočí: Podobne ako staroveký Rím sme so vzostupom materiálneho komfortu a konzumného spôsobu života mali prísť o obranyschopnosť i sebaistotu. No súčasne sme otvorili naše brány cudzincom, ktorých prilákala vidina nášho bohatstva. Chcú si ho však prisvojiť bez toho, aby sa vzdali vlastných tradícií. Áno, reč je o utečencoch z Blízkeho východu, moslimských menšinách v západnej Európe, ale aj o prisťahovalcoch z Afriky či južnej Ázie. A tak dnešnej Európe podľa Fergusona hrozí, že ju zabije podobná samoľúbosť ako Rimanov. „Úbohý Paríž, zabitý sebauspokojením,“ ukončil britský historik svoj komentár a oheň bol vzápätí na streche.

Ferguson síce priznal, že nie je odborníkom na 5. storočie, no svojím článkom vyvolal zaujímavú polemiku s historikmi, ktorí sa na toto obdobie špecializujú. Niektorí, ako Mark Humphries, profesor starovekých dejín na Swansea University, vytýkali Fergusonovi neprípustné zjednodušovanie komplexných vnútorných i vonkajších faktorov, ktoré viedli k zániku Západorímskej ríše. Iní, ako Elizabeth DePalma Digeser z Kalifornskej univerzity alebo historik a románopisec John Henry Clay, reagovali tým, že jednoducho načrtli širší kontext udalosti, ktorú Ferguson k parížskym útokom prirovnáva: vyplienenie Ríma v roku 410. Aj v ich podaní tento príbeh pripomína súčasnosť, ale inak, než to vidí Ferguson.

.humanitárna katastrofa

„Hromada neznámych barbarských kmeňov, ktorá bola náhlym násilím vytlačená z ich pôvodných sídiel, sa so ženami i deťmi nepokojne ponevierala na brehu Dunaja,“ napísal rímsky historik Ammianus Marcellinus (330 – 400) o udalosti, ktorá sa odohrala presne sto rokov pred úplným zánikom Západorímskej ríše. „Úpenlivo sa zaprisahávajúc nás prosili, aby sme masu utečencov prijali na našej strane rieky.“

V roku 376 sa na dunajských hraniciach Rímskej ríše, kdesi na pomedzí dnešného Rumunska aBulharska, objavila masa Gótov, ktorí utekali pred krutými kočovnými Hunmi.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite