Keď v roku 1989 padol komunizmus, hlavnou emóciou v Československu, ale aj širšie vo svete, bola radosť a nádej, že veci sa zmenia k lepšiemu. Dnes sú dominantnou emóciou obavy. Dá sa pred rozšíreným strachom brániť? Odpovedá psychiater Jozef Hašto.

Francúzska cukrárina je hotová veda. Pri pohľade do niektorých príprav má človek pocit, že zablúdil skôr do laboratória než do svätyne gurmánskych slastí. A to názvoslovie! Kto sa má v tých pojmoch vyznať? A aký je medzi tými všetkými krémami rozdiel?

Ďalší skvost francúzskeho cukrárstva – vyskočil by pri tom názve každý druhý Francúz a divo by sa bil pri tých slovách do hrude. Neapolčan by pritom rovno prevrhol stôl, pretože ho považuje za svoj rodný koláč. Obaja sa mýlia. Rum baba.

V úhľadnej lakírovanej miske červenej farby pláva čosi zvláštne. Podobá sa to na neforemného vodného živočícha – plachú zablúdenú medúzu. Po ochutnaní zistíme, že je to tofu, len s orieškovou príchuťou. Najchutnejší starodávny zvitok, aký sa dá zjesť. Volajú ho juba.

Malá pahorkatina, kus nádhernej zeme, ktorá dýcha tými najkrajšími tajomstvami. Stojí na stole, oddane rozhodnutá prijať svoj osud a skončiť v ústach dychtivých stravníkov. Nôž sa zaborí a krája hrubé krajce, ktoré poputujú na tanier. Volajú ju terina.

Nechýba na žiadnom z mliečnych pultov našich obchodov. Sedí si tam, učupená, a spomína na svoje slávne časy. Neomylne dnes po nej siahajú ruky tých, ktorí milujú parený ťahaný syr. To najzaujímavejšie z našej gastronómie často prehliadame: parenica.

Skúsený a pravidelný kuchár ho drží v ruke pomerne často, dokonca tak často, že ho nevníma ako niečo výnimočné či niečo, čo by si zaslúžilo bližšiu pozornosť. A pritom sa okolo neho rozpútali tie najostrejšie kuchárske vojny. Lis na cesnak.

Vo Francúzsku sa považuje za klasiku, dokonca za etalón sedliackeho jedla, ktoré sa vyšvihlo najprv do mestských domácností, aby neskôr ohurovalo šľachtu. U nás nie je také časté, ako by mohlo byť. Kurča na horčici, čiže poulet à la moutarde.

Všetci veľmi dobre vieme, že najlepšie chutia veci čerstvé. Také, ktoré sme len teraz odtrhli či práve pripravili. To sa týka aj slávnych talianskych cestovín. No my sa pristavíme pri ich sušenej podobe, pretože práve po tej siahajú ľudia najčastejšie.

Módne vlny v stravovaní dokázali neraz hýbať dejinami. Viedli sa kvôli nim vojny, objavovali kontinenty. V niektorých prípadoch stáli dokonca za drancovaním prírody či priamo vyhynutím niektorých druhov. No sú aj opačné prípady, jedným z nich je roveja.