Zatiaľ čo magazíny o životnom štýle budú teraz mesiac plniť plesové róby, články o etikete a správy o kvalite kaviáru na švédskych stoloch, my na to pôjdeme z iného konca. Chce to niečo na vyváženie, a preto začneme zostra – vegetou.

Tak, a je to za nami. Majonézové šaláty zmizli, koláčiky taktiež. Ostalo po nich prázdno a zlý pocit. Skončili totiž tam, kde nemali – v našom bruchu. Čo teraz? Deväť z desiatich hriešne štíhlych Islanďanov odporúča pravidelný pohyb a skyr.

Nechýba pri žiadnych sviatkoch a nielen u nás. Poznajú ho takmer po celom svete, avšak nie vždy pod rovnakým názvom. Komu sa pri týchto článkoch pravidelne spúšťa Pavlovov reflex, nech sa urýchlene ubezpečí, či má na dosah majonézový šalát.

Keď ho vyberáme z chladničky, je pomerne tvrdý a vonia pomerne neutrálne. No stačí, aby na syrovej doske trošku pookrial a zrazu sa z tvrdého krajca stane ušľachtilá pochúťka. Z tvrdého syra sa stane poddajná maškrta s neodolateľnou vôňou. Gorgonzola.

Vyzerá, akoby niekto rozšafný na kôpku rozsypal miniatúrne zrnká zlata. Šťavnato sa lesknú, povaľujú a voňajú ako novorodenec. Keď si ich položíme na jazyk, cítime ich mäkkosť, jemnú orientálnu chuť a znova tú čistú vôňu. Tým najkrajším jazykom sa nám prihovára kuskus.

Vonku koberec z jemnej inovate, všetci našliapujú mimoriadne opatrne. Pod kotlom hučí. Zrazu ruka zdvihne poklop zručným pohybom kúzelníka a vyvalí sa kúdol voňavej pary. Všetkým sa razom nahrnú na jazyk sliny a v očiach to zaiskrí. Ide sa robiť tlačenka.

Človek dostane malý pohárik. Aj by povedal štamperlík, ide však o porcelán. Navyše hostiteľ čaká, že mu ho pochválite, čo sa u nás pri štamperlíku nerobí. Potom žblnk, pohár sa naplní, miestnosť zaleje ovocná vôňa a začne sŕkanie. Podáva sa saké.

Sú malé, modré a prekliate. Šmýkate sa k nim v gumákoch po stráni plnej mokrej, nepokosenej trávy a blata. Oberáte ich a z úst sa vám derie okrem vyzrážanej pary syčanie, jojkanie a po hodine aj nevyberané nadávky. Tak chutí trnka.

Končeky prstov sme mali celé biele od toho, ako sme stáli na špičkách a držali sa pri tom kraja stola. Zo sitka sa prášil cukor a štípal nás až v očiach. Ladne dosadal na žlté rebrá toho zázraku, ktorý všetci voláme bábovka.

Na poliach vyzerá zvláštne až barbarsky. Akoby tam niekto mimoriadne krutý zakopal celú armádu zaživa. Z kyprej zeme vytŕčajú na štíhlych krkoch zelené hlavy a tíško ševelia vo vetre. Až kým ich definitívne nezotnú a neodnesú do kuchyne. Kapusta.