Ideálne ju zavoniame už v posteli. Odkývame sa k stolu do kuchyne a odtiaľ na nás dýcha žltučká zvlnená nádhera, doslova sa usmieva. So slaninkou alebo pažítkou, úplne najlepšie s lesnými hubami. No variantov jej prípravy je minimálne miliarda. Praženica.

Je nádherná, človek sa na ňu nevie vynadívať. Ten nápaditý tvar, tá elegancia. Akoby vznikla len nedávno, rešpektujúc všetky výdobytky modernej doby vrátane kozmického dizajnu. Ploská, aerodynamická a na pohľad chutná. Taká je tekvička so smiešnym menom patizón.

Niektorí ho z polievky vyberajú a dávajú nabok, iní sa za ním idú pozabíjať. Kamarát cibule a bratranec cesnaku, dobre stavaný elegán s pevným telom a mohutným vzrastom. Pri nákupe vždy vytŕča z nákupnej tašky a dáva o sebe vedieť.

Zlatožlté hlavy s aureolou vystreté k slnku na ohromne vysokých stonkách. Sivasté či béžovo sfarbené drobné semienka v tvare slzy, čo nám dokážu narýchlo zahnať hlad. Obraz od podomového maliara, ktorý nesmel chýbať v žiadnej socialistickej domácnosti. Slnečnice.

Leží to pred nami, tá poprehýbaná a úpekom skúšaná kocka, nad ňou sa vznáša obláčik pary. Roznáša do okolia neodolateľnú vôňu, čo nás rovno šmarí doprostred leta presýteného krvavými paradajkami a vláčnym pohybom opálených tiel. Tú kocku všade na svete volajú rovnako: lazane.

Popri ostatných guľôčkach čierneho, bieleho, zeleného a ružového korenia pôsobí omnoho majestátnejšie. Je väčšie, neolupuje sa ako starý náter, nečaká v dózičkách zošúverený ako storočná starenka. Veselo vydúva svoje oblé brucho a čaká, čo s ním vykonáme. Voláme ho nové korenie.

Ikona všetkých filmárov. Rozprávačská virtuozita tohto Angličana dodnes fascinuje a inšpiruje. Jeho režisérska vynachádzavosť, rovnako ako jeho korpulentná silueta, sa stali značkou. Nemožno si ho pomýliť, nemožno ho ignorovať. Miloval film, ešte viac dobré jedlo. Alfred Hitchcock.

Ležali na dlani a leskli sa na slnku až z nich prechádzal zrak. Zelené, červené, oranžové, žlté či úplne priesvitné. Mäkké a poddajné postavičky. Úžasne voňali a ešte lepšie chutili. Kto chcel, ich žul, vytrvalci cmúľali. Gumové medvedíky.

Niekto ho má na balkóne, iný v záhrade či v kvetináči na parapete. Je to jeden z najstarších kamarátov našej kuchyne. Mali by ho mať na Slovensku všetci radi – chutí totiž ako posvätný grál socialistického nedeľného stola – maggi korenie. Ligurček.

Človek z malého chlpatučkého lusku vylúpne dva či tri bôby a nevie sa vynačudovať. Tá farba je taká intenzívna, že doslova ťahá oči. Skoro ako pri mladom hrášku, no o jeden stupeň živšia. A chuť? Jedna báseň: edamame.