Bolo to ako veľký tresk. Vzniklo to náhle a rozpínalo sa to pomalšie. 

Nová, dôveryhodná vláda. Naša druhá požiadavka z námestí. Opakujeme ju vyše roka a veríme, že len takáto vláda môže prispieť k obnoveniu dôvery v štátne inštitúcie, v politiku. Posledné týždne ma však premkýna úzkosť.

Prosperita Hongkongu je viac anomáliou ekonomických dejín, než reálnym príkladom, na základe ktorého by sme mali tvoriť politiky doma na Slovensku.

Hovorí sa, že virtuálny priestor funguje v bublinách. Že v ňom nemáme šancu prejsť k ľuďom mimo našej bubliny tak, aby sme nepoužili bulvárnu metódu alebo neustúpili zo svojich zásad. Čokoľvek, čo v nej spravíme, uvidia len tí, ktorí to vidia podobne. A tak sme zaseknutí v polovici cesty.

Úplne prvá myšlienka, ktorá mi napadla pred úvodným zhromaždením, bola: „Ľudí bude treba upokojiť.“ Považoval som to za najdôležitejšie. Po viac ako roku si myslím to isté, ľudí treba upokojovať. 

Odborníkovi z Historického ústavu SAV na nacistickú a fašistickú ideológiu sme pustili nahrávku z predvolebného mítingu Kotlebovej Ľudovej strany Naše Slovensko. Tu je jeho reakcia:

The Atlantic venoval svoju titulnú esej téme imigrácie v americkom kontexte. Je z toho zaujímavý, veľmi rozsiahly a detailný text. A áno, aj kontroverzný. Tu je niekoľko poznámok.

Šefčovičova „zloba" štiepi spoločnosť – tvrdí bloger a digitálny grafik Jakub Goda a strháva záves, za ktorým sa skrýva Šefčovičov prerod z európskeho liberála na slovenského populistu a pseudokonzervatívca.

Favoritkou prezidentských volieb je Zuzana Čaputová. Pýtali sme sa jej na pocit z antikampane, jej hodnoty a obsah slova slušnosť.

Po tom, ako Zuzane Čaputovej vyskočili preferencie, uchýlili sa politici, ktorým jej kandidatúra nevyhovuje, k osvedčenej taktike. Rozhodli sa vytiahnuť špinu.