Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Ak nebudú hranice chrániť liberáli, urobia tak fašisti, píše The Atlantic

.jakub Goda .svet

The Atlantic venoval svoju titulnú esej téme imigrácie v americkom kontexte. Je z toho zaujímavý, veľmi rozsiahly a detailný text. A áno, aj kontroverzný. Tu je niekoľko poznámok.

Ak nebudú hranice chrániť liberáli, urobia tak fašisti, píše The Atlantic Wilfredo Lee/AP File Prieskumy verejnej mienky ukazujú, že Američania si imigráciu želajú.

napriek označeniu „krajina imigrantov“ väčšinu minulého storočia absorbovali Spojené štáty relatívne málo migrantov. Medzi rokmi 1915 a 1975 prišlo do krajiny menej ľudí ako počas 90. rokov. Odvtedy sa tempo migrácie výrazne zvýšilo.

Ešte nie tak dávno bola debata o migrácii pokojnejšia na obidvoch stranách. Napríklad Barack Obama vo svojej knihe z roku 2006 otvorene hovoril, že ho frustruje, keď sa nevie dohovoriť s jeho automechanikom. 

Diskusia sa vyhrotila s príchodom Trumpa. Niektorí liberáli na druhej strane majú tendenciu problémy popierať, alebo dokonca volať po úplne otvorených hraniciach.

Mimochodom. U nás sa síce bežne vo veľkom okydávajú „slniečkari“. Ale práve takéto rýdzo „slniečkarske“ hlasy u nás prakticky neexistujú. V Amerike áno.

Autor textu tvrdí, že demagógovia nerastú vďaka irelevantným témam, ale vďaka tomu, že sa chopia tém, ktoré ľudí trápia, ale normálni lídri ich neadresujú. 

Podľa mňa má v tomto autor pravdu iba čiastočne, stačí sa pozrieť na nášho poslanca, ktorého meno sa nevyslovuje, ten sa chopí hocičoho a rastie.

Imigračné tlaky sa budú iba stupňovať, pretože obrovské množstvo ľudí vo svete sa vymaňuje z chudoby do strednej triedy a u tých je oveľa väčšia šanca, že budú migrovať, lebo majú za čo.

„Je známe, že antiimigrantské postoje bývajú najsilnejšie v oblastiach, kde žiadni migranti nie sú. Platí to v rámci USA, Nemecka. “

Otázka nestojí, či imigrácia áno, alebo nie. Otázne je koľko a akých?

Vnímanie imigrácie sa zhoršuje pri nízkej pôrodnosti domáceho obyvateľstva. Vzniká dojem, že prišelci pôvodnú populáciu nedopĺňajú, ale nahrádzajú. Takmer polovica bielych Američanov z pracujúcej triedy súhlasí s vetou „Veci sa zmenili tak veľmi, že sa často cítim ako cudzinec vo vlastnej krajine.“

Je známe, že antiimigrantské postoje bývajú najsilnejšie v oblastiach, kde žiadni migranti nie sú. Platí to v rámci USA, Nemecka. 

zastaraný systém

Autor ponúka vysvetlenie: medzinárodná migrácia má negatívny vplyv na migráciu v rámci krajiny. Cena bývania v New Yorku alebo v Chicagu vďaka globálnemu dopytu rastie tak dramaticky, že odrádza množstvo Američanov od sťahovania sa do týchto miest. Zostanú doma, trápia sa, sú frustrovaní.  

Podľa mňa ide o trochu exotické vysvetlenie, možno na tom niečo je, ale oveľa viac podľa mňa robí samotná vzdelanostno-demografická skladba obyvateľstva v tých homogénnych oblastiach.

Čo sa ekonomických dopadov migrácie týka: Autor tvrdí, že táto debata v skutočnosti nie je úplne jednoznačná. Rastu HDP síce migrácia prospieva, ale je dosť možné, že napríklad nízko kvalifikovaná pracovná sila v Amerike z toho veľmi neprofituje. Alebo dokonca stráda, pretože migrácia v tomto sektore môže znižovať mzdy.

V každom prípade, ekonomický impakt, či už pozitívny, alebo negatívny, je určite rádovo menší a menej podstatný ako dopady sociálne a kultúrne. Vysoká miera imigrácie koreluje s rastom extrémizmu na mnohých miestach sveta.

Autor kritizuje americký migračný systém, ktorý je podľa neho zastaraný a postavený na pravidlách z povojnového obdobia, keď sa predovšetkým sentimentálne myslelo na ľudí utekajúcich pred nacizmom.

Frum vyzýva na pragmatickejší prístup k migrácii. Masívne deportácie miliónov ilegálnych migrantov v USA by nepomohli nikomu, ale napríklad zamestnávatelia, ktorí týchto ľudí využívajú na nelegálnu prácu v hrozných podmienkach, by mali byť tvrdo pokutovaní. Nemožnosť zamestnať sa načierno môže odrádzať ďalších pred príchodom do USA.

prísnejšie pravidlá

Azylová politika by mala byť sprísnená, princíp spájania rodín by mal byť obmedzený a ťažisko imigrácie by sa malo presunúť smerom k selektívnemu výberu high-skilled ľudí. Skrátka, menej „prišelcov“ a prísnejšie vybratých.

„Bez obmedzenia migrácie neexistujú štátne hranice. Bez štátnych hraníc neexistujú národné štáty. Bez národných štátov neexistuje elektorát. Bez elektorátu neexistuje demokracia. Ak liberáli trvajú na tom, že len fašisti budú trvať na ochrane hraníc, voliči si zvolia fašistov, aby robili prácu, ktorú liberáli robiť odmietajú,“ znie citát z textu.

Ja si síce nemyslím, že väčšina liberálov považuje ochranu hraníc za niečo fašistické, ale aj tak ma to bavilo čítať. Čítajte aj vy.

 

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite