Uplynulo dnes osem rokov, odkedy nás predišiel do večnosti jeden z najvýznamnejších Slovákov našej generácie - Anton Srholec. Pred niekoľkými rokmi pre .týždeň napísal: „Nie. Neverím v smrť. Beriem svoj život ako transformáciu, premenenie. Vyzlečiem sa z ľudského tela, je to len odchod z tohto sveta. Sme duchovné bytosti. Je nám dané prežiť na tomto svete, aby sme prišli tam.“ Pri tejto jeho viere je ľahšie nebáť sa smrti a žiť v očakávaní večnosti. Pozrite si krátke video s jeho pohľadom na Slovensko.

Tak ako každý rok, aj v tomto čísle vám prinášame spolu s našimi kolegami, priateľmi a spolupracovníkmi tipy na knihy, ktoré sme čítali tento rok.

Televízia je sama osebe špecifickým svetom, azda až labyrintom. Vždy sa smejem, keď ľudia, ktorí o tom prostredí nič nevedia, hovoria o zásadných zmenách, ktoré by v ňom mali nastať.

Známy bratislavský kazateľ Cirkvi Bratskej Daniel Pastirčák hovorí o dôvodoch odporu sekulárneho svetu voči náboženstvu a cirkvám, mystičke Simone Weilovej a svojej ponuke pre ateistov. Ďalej tiež prezrádza, prečo by nešiel na Dúhový pochod Pride a čo si myslí o hlasovaniach v potratových zákonoch Juraja Šeligu a Anny Záborskej.

Nedožité 91. narodeniny politického väzňa a kňaza Antona Srholca si jeho priatelia pripomenuli 11. júna v rodnej Skalici. Ako si ho pamätajú priateľ a spolubrat v kňazskej službe Marián Prachár, politik a disident František Mikloško a skalická rodáčka Ľubica Rozborilová?

S ktorými výrokmi Róberta Bezáka nesúhlasí cirkevný disident, teológ a kňaz Marián Prachár? Mali by sa podľa neho angažovať praktizujúci kresťania vo vrcholovej politike? Ako si spomína na priateľa Antona Srholca? Prečo by kňaza mali spoznať aj v plavkách?

Andrej Kiska oznámil, že sa definitívne sťahuje z politiky. Kto bol a je tento muž?

V uplynulých dňoch sa niektorí politici vyjadrili, že dôvodom ich (ne)vyjadrení je ohľaduplnosť voči verejnosti, aby cez Dušičky netraumatizovali okolie.

Ako vníma najväčšie výzvy súčasnej slovenskej cirkvi jedna z jej kľúčových osobností? Aké vzostupy a pády prežila katolícka cirkev po roku 1989? Ktoré problémy vidia vo vlastných radoch duchovní z iných cirkví? A v čom spočíva nádej do budúcnosti?

Oslavy 17. Novembra, teda definitívneho konca vlády československých komunistov, sa paradoxne zvrhli na nepovolené demonštrácie práve v réžii exkomunistov, fašistov, extrémistov a aj stoviek obyčajných ľudí frustrovaných pandémiou. Ukázalo sa, aká krehká a ľahko zneužiteľná je naša demokracia a sloboda, ktorú sme v roku 1989 získali.