Kaliňák sedí vedľa organizátora únosu. Fico chce, aby akademici zachránili Slovensko.

Babiš zatiaľ poverenie zostaviť vládu nedostal. Fico zneužil Karpatsko-dukliansku operáciu. V prezidentskom paláci sedí rekordér.

Život je neustále vážny, ale žitie vážne byť nemôže. Môžeš byť akokoľvek slávnostný, keď si vyberáš kravatu, ale pri skutočne dôležitých veciach ako smrť, sex a náboženstvo musíš mať v sebe veselosť. Inak príde šialenstvo. G. K. Chesterton.

Na bratislavskom korze, na Michalskej ulici číslo 7, stojí honosný štvorpodlažný renesančný palác. Nedávna rekonštrukcia mu dala bielo-šedú fasádu a mohutný šedý kamenný portál. Za socializmu v nej sídlilo kníhkupectvo vydavateľstva Naše vojsko, dnes je tam značkový butik s dámskymi kabelkami. Tento palác, jeden z najkrajších na celom korze, poznajú Bratislavčania pod menom Segnerova kúria.

Nechýba na žiadnom z mliečnych pultov našich obchodov. Sedí si tam, učupená, a spomína na svoje slávne časy. Neomylne dnes po nej siahajú ruky tých, ktorí milujú parený ťahaný syr. To najzaujímavejšie z našej gastronómie často prehliadame: parenica.

Súčasťou stretnutia bola aj diskusia pod názvom S Rusmi o Rusku: debatovali Filipp Sedov a Eugene Bugreev.

Po ukrajinském útoku drony hluboko v území Ruska, který zničil nebo poškodil strategické letadla a mohl udělat škodu až za sedm miliard dolarů, zavládl v proukrajinském táboře mírný optimismus.

Čo znamená výzva USA, Ukrajiny, Veľkej Británie, Francúzka a Nemecka, aby od pondelka začalo platiť bezpodmienečné prímerie? Prečo Rusko opäť naťahuje čas a prečo to Robert Fico schvaľuje? Aký poverenie mal náš predseda vlády na rokovania v Moskve, ak teda vôbec nejaké mal?

„Na vysočinách zámku, na Trenčíne / sedí si Matúš, jako pán si tróni, / čokoľvek žije v považskej doline, / pánovi Váhu všetko sa to kloní / a vlny Váhu, kadekoľvek plujú / jeho meno, moc, slávu oznamujú.“

Neďaleko nábrežia Dunaja stojí socha muža, okolo ktorej prešiel každý Bratislavčan. Hľadí na najdlhšiu rieku Európskej únie, hľadí až za ňu, do severských končín, k vchodu do kodanského prístavu, kde na brehu sedí na skale kamenná morská víla. Obe sochy spája jedno: Hans Christian Andersen.