Existuje Boh? A ak áno, je taký, ako si ho predstavuje väčšina z nás? Alebo je iný? A ak je iný, je iný len trochu, alebo zásadne? A ak zásadne, je to horšie alebo lepšie? Tieto otázky kladie Štefan Hríb v jeho novej knihe.

Prečo vznikla knižka O Bohu, ktorý neexistuje? Čomu prestal veriť šéfredaktor .týždňa? Čo je to za dobrá správa, ak miliardy neveriacich skončia v trápení? V akej realite žijeme a v čom je teda nádej?

Dobrý deň, predposledné vydanie .týždňa v roku 2025 je tu – prinášame v ňom otázky Martina Mojžiša ku knihe O Bohu, ktorý neexistuje, na ktoré sa ako autor snažím odpovedať. Okrem toho sme pre Vás pripravili rozhovor s manželkou Timothyho Snydera, v ktorom Marci Shore popisuje stav sveta, vrátane ruskej agresie. Začíname tiež s veľkým seriálom o najlepších mestách sveta. Želám Vám dobré čítanie.

Výstava Všetky deti Boha 2025 v seneckej synagóge predstavuje Tibora Huszára ako fotografa, ktorý dokázal vidieť svetlo aj tam, kde ho iní prehliadli. Huszár bol výrazná – a niekedy aj kontroverzná – osobnosť. Reakcie ľudí kedysi aj dnes vyvolával napríklad tým, že fotografoval politickú kampaň Vladimíra Mečiara. Zároveň to bol človek s veľkým srdcom, ktorý pristupoval k ľuďom s bezprostrednosťou, humorom a úprimným záujmom. Dnes je posledný deň výstavy.

Pokiaľ ide o ľudí, otrok sa poslušnosťou nestáva väčšmi podobný pánovi. Naopak, čím je poddajnejší, tým väčšia je vzdialenosť medzi ním a tým, kto rozkazuje. Vo vzťahu človeka k Bohu je to inak. Ak je rozumné stvorenie úplne poslušné, stáva sa dokonalým obrazom Všemohúceho v miere, v akej jej to prináleží. Boh nás stvoril ako autonómnych, aby sme sa mohli vzdať autonómnosti prostredníctvom lásky. Pre dokonale poslušného človeka predstavuje ľudská schopnosť slobodnej voľby nekonečnú cennosť. – Simone Weil

Existuje Boh? A ak áno, je taký, ako si ho predstavuje väčšina z nás? Alebo je iný? A ak je iný, je iný len trochu, alebo zásadne? A ak zásadne, je to horšie alebo lepšie? Tieto otázky kladie Štefan Hríb v jeho novej knihe.

Kniha ešte nie je vytlačená, a už sa dozvedám, čo som to vlastne urobil. Niekto tvrdí, že mu chcem vziať vieru, podľa iného som od čohosi odpadol, ešte iný si myslí, že to je rozvratné dielo progresivizmu. Toto si tu robíme už dlho.

A tak náš dobrý Pán odpovedal na všetky moje pochybnosti svojím upokojujúcim: Možno spôsobím, že všetky veci skončia dobre. Môžem spôsobiť, že všetky veci skončia dobre. Spôsobím, že všetky veci skončia dobre. Bola som poučená, že Láska je zmyslom nášho Pána. Boh skôr ako nás stvoril, miloval nás a tú lásku nikdy neopustil a neopustí. V tej láske je náš život večný. V našom stvorení máme svoj počiatok, no láska, v ktorej nás stvoril, bola v ňom bez počiatku. V tej láske mám svoj počiatok a na všetko toto budem hľadieť v Bohu bez konca.– Juliana z Norwich

Emma Zapletalová beží o 14:30 finále 400 metrov cez prekážky vo vnútornej dráhe. O tej sa hovorí, že je najnevďačnejšia. Na kameru je najbližšie vonkajšia dráha, vnútorná je celkom vzadu, takže Emma vyzerá na štarte ako bodka.

Je profesorom informatiky na ETH v Zürichu, už dlhé roky sa pritom intenzívne venuje vyučovaniu informatiky a matematiky na základných a stredných školách. Myšlienku povinnej dvojúrovňovej maturity z matematiky považuje za skvelý nápad. Juraj Hromkovič.