Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Naše peniaze? Do včerajška sme pracovali len na platby, ktoré nariadil štát

.konzervatívny inštitút M. R. Štefánika .ekonomika

Na Slovensku sme opäť finančnými obeťami vlády, ktorá roztáča výdavkové a dlhové ilúzie bohatstva, pričom minister financií nedávno presadil aj prorodinný balík na úrovni približne 1,2 miliardy eur ročne. Vláda tak otvára dvere zvyšovaniu daní a ich celkovej záťaže v budúcnosti.

Naše peniaze? Do včerajška sme pracovali len na platby, ktoré nariadil štát

celkové bremeno daní ako administratívne vynútených platieb je pritom také veľké, že zamestnanec s priemernou mzdou by potreboval vyše 228 dní na ich zaplatenie a až od 230-teho dňa by nemusel platiť nijaké povinné platby. Deň daňového odbremenenia na Slovensku preto v tomto roku hypoteticky pripadol rovnako ako v minulom roku na 19. augusta, čo je o 9 dní neskôr ako v roku 2015. 

Odvíja sa to od aktuálnych výsledkov prepočtov European Investment Centre (EIC) a Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika (KI), ktoré približujú celkové bremeno ľudí povinnými platbami na príklade zamestnanca s priemernou mzdou. Opierajú sa o vymedzenie daní ako akýchkoľvek administratívne vynútených, teda netrhových, platieb a ich prepojenie s rozsahom a intervenciami štátu. Poskytujú ľuďom orientačný pohľad, koľko ich v danom roku približne stojí správa, prevádzka a ingerencia verejného sektora a o akej časti ich zárobkov za nich rozhoduje štát, respektíve verejná moc. Ľudia by mali vedieť, koľko súhrnne musia platiť, o akej časti zárobkov rozhodujú sami a o akej za nich rozhoduje štát a každý návrh zmien vo verejných financiách by mal byť podľa nás posudzovaný aj so zohľadnením celkového bremena povinných platieb.  

Takéto celkové bremeno daní ako administratívne vynútených platieb dosiahlo v roku 2021 podľa týchto prepočtov 62,49 % k mzdovým nákladom na zamestnanca s priemernou mzdou, zatiaľ čo zostatok peňazí, o ktorom rozhodujeme sami, predstavoval v prepočte na takéhoto zamestnanca iba 37,51 % (viac v prílohe tlačovej správy). Ešte o niečo vyššie bolo celkové daňové bremeno v minulom roku u našich západných a juhozápadných susedov. Podľa rovnakej metodiky dosiahlo v Česku 63,54 % a v Rakúsku až 65,68 %.

Minuloročné daňové bremeno na Slovensku zostalo na takmer rovnakej úrovni ako v predchádzajúcom roku, respektíve oproti nemu nepatrne kleslo (o 0,17 percentuálneho bodu), a to najmä v dôsledku väčšieho nárastu celkovej ceny práce (o 7,1 %) oproti nárastu zaplatených daní, resp. povinných platieb (o 6,8 %). Celkové daňové bremeno bolo napriek tomu v roku 2021 o 2,15 percentuálneho bodu vyššie ako v roku 2014 (graf nižšie), pričom sa podľa údajov MF SR za toto sedemročné obdobie zvýšili daňové a odvodové príjmy o približne 11 mld. eur a verejné výdavky až o 14 mld. eur (z toho o 7,1 mld. eur v posledných dvoch rokoch).

Zamestnanec s priemernou hrubou mzdou 1211 eur na mesiac a s celkovou odmenou, ktorá mu patrí (mzdovými nákladmi, resp. superhrubou mzdou) vo výške 1712 eur, znášal v minulom roku bremeno všetkých daní v ekonomickom chápaní administratívne vynútených platieb v objeme necelých 1070 eur na mesiac. Takmer o dvoch tretinách jeho celkovej odmeny tak za neho rozhodovali zástupcovia verejnej moci. Zodpovedá to aj podielu z potenciálneho celkového množstva tovarov a služieb, ktoré si zamestnanec kvôli daniam nemohol dovoliť. Len zostatok peňazí v sume 642 eur mesačne (37,51 % mzdových nákladov) predstavuje trhovú nezdanenú hodnotu tovarov a služieb, ktoré mohol zamestnanec s priemernou mzdou za mesiac kúpiť.

Ako sme sa dostali k týmto výsledkom? Od nákladov práce zamestnávateľa na zamestnanca s priemernou mzdou (celkovej ceny jeho práce) sme odpočítali a do daňového bremena zahrnuli vyše 50 administratívne vynútených platieb (viac v prílohe tlačovej správy).

Východiskom prepočtu sú tak priemerné mzdové náklady, ktoré zahŕňajú hrubú mzdu a zamestnávateľom platené sociálne a zdravotné odvody a povinné príspevky na stravu a rekreáciu zamestnanca s priemernou mzdou. Spolu predstavujú náklady na pracovné miesto, ktoré musí mať zamestnávateľ k dispozícii na zamestnanca. Preto sa musia považovať za celkové mzdové náklady zamestnávateľa a de facto odmenu za prácu zamestnanca. Sociálne a zdravotné odvody a iné povinné platby zamestnávateľa zvyšujú jeho náklady a zamestnancovi znižujú jeho čistú mzdu. Zamestnanec si často neuvedomuje tieto náklady jeho práce a z toho vyplývajúce daňové bremeno, pričom rozdelenie platieb odvodov medzi zamestnávateľa a neho zahmlieva skutočné odvodové zaťaženie.

Najskôr sme z priemerných mzdových nákladov odpočítali povinné príspevky zamestnávateľa na stravu a rekreáciu zamestnanca, sociálne a zdravotné odvody zamestnávateľa aj zamestnanca a daň z príjmov fyzických osôb. Toto zdanenie príjmu odkrojilo aj v roku 2021 zamestnancovi s priemernou mzdou najväčšiu časť z celkovej odmeny na neho, konkrétne 44,8 %. Ostala mu tak čistá mzda na úrovni 55,2 % týchto mzdových nákladov (945 eur na mesiac).

Následne sme odrátali miestne dane, koncesionársky poplatok a iné povinné poplatky, ktoré sa vzťahujú k majetku a po zaplatení ktorých ostali zamestnancovi disponibilné peniaze na nákup tovarov a služieb. Tie predstavovali necelých 1,4 % mzdových nákladov.

Potom sme odpočítali DPH a iné dane a povinné platby viažuce sa k spotrebe, ktoré sú nabalené v cenách tovarov a služieb (15,2 % mzdových nákladov) a nakoniec zdanenie podnikania iných, ktoré  tiež platia vo vyšších cenách spotrebitelia, teda aj zamestnanci. V roku 2021 predstavovalo 1,1 %, pričom jeho súčasťou sú napríklad daň z príjmov právnických osôb, clo a daň z poistenia.

V kontexte členenia povinných platieb podľa súčasného právneho stavu predstavovali aj v roku 2021 najväčšie bremeno sociálne a zdravotné odvody. Tvorili necelých 34,4 % mzdových nákladov priemerného zamestnanca. Prezident Združenia podnikateľov Slovenska Ján Solík zároveň pripomína: „Práve sociálne a zdravotné odvody predstavujú oblasť, ktorá dlhodobo dominuje v rebríčkoch problémov v podnikateľskom prostredí aj medzinárodných porovnaniach. Napriek tomu, že sa vláda vo svojom programe zaviazala vytvoriť predpoklady pre zastavenie rastu daňovo-odvodového zaťaženia, predkladané návrhy zákonov idú často opačným smerom a ešte zvyšujú už beztak vysoké odvodové zaťaženie.“ Okrem sociálnych a zdravotných odvodov odkrojili z celkovej odmeny patriacej zamestnancovi s priemernou mzdou ďalšie povinné platby nasledovne: DPH 8,5 %, daň z príjmov fyzických osôb 6,6 %, spotrebné dane podľa zákona 2,7 % a iné dane necelých 10,2 %. Zostatok peňazí zodpovedal spomínaným 37,5 % mzdových nákladov (pozri graf).  

V minulom roku bol zároveň najviac zdanený príjem daňovníka (necelých 71,7 % z celkových daní), potom spotreba (24,4 %), majetok (necelých 2,2 %) a podnikanie (1,8 %). Spomedzi príjemcov týchto administratívne vynútených platieb najviac nadobudol štát (78,0 % z daní), potom súkromné spoločnosti (9,7 %), následne obce (9,3 %), potom, VÚC (3,0 %) a nakoniec EÚ (menej ako 0,1 %).

Takéto veľké bremeno ľudí povinnými platbami, kde verejná moc rozhoduje takmer o dvoch tretinách ich zárobkov, značne podkopáva tvorbu ekonomických hodnôt, zamestnávanie a životnú úroveň, prehlbuje mentalitu nárokovateľnosti a závislosť ľudí od štátu a obmedzuje ich slobodu. Spolu s dlhovým a monetárnym financovaním živí rast rozsahu a vplyvu štátu. Umožňuje politikom rozhodovať o veľkej časti vytvorených zdrojov a presúvať tieto zdroje podľa ich rozhodnutí a zároveň živí hlad politikov po verejných výdavkoch a po ich väčšom rozhodovaní a vplyve o dianí v ekonomike. V tomto kontexte upozorňuje prezident Združenia podnikateľov Slovenska Ján Solík na to, že „ak o takmer dvoch tretinách zárobku rozhodujú politici, výrazne to znižuje chuť zarábať, podstupovať riziko a podnikať”. A dopĺňa, že “cieľom rozumnej hospodárskej politiky by mal byť opak”.

Vláda by tak nemala zvyšovať a prijímať nové dane a svojou expanzívnou výdavkovou, dlhovou a regulačnou politikou posilňovať rozsah a intervenčný vplyv štátu a otvárať dvere pre zvyšovanie daní a daňového bremena. Naopak, pre slobodu a prosperitu ľudí, zdravie ekonomiky a udržateľnosť verejných financií je potrebný opačný smer. Jeho súčasťou by podľa nás malo byť razantné znižovanie verejných výdavkov (úspory vo verejných financiách) a realizovanie reforiem na výdavkovej strane (napr. dôchodkovej, zdravotnej a školskej reformy a reformy sociálnych dávok a služieb) a súčasne znižovanie daňového bremena a realizovanie daňovej a odvodovej reformy. Východiskom by mohli byť brzdy rastúceho rozsahu a vplyvu štátu. Znamenalo by to napríklad nezmäkčiť dlhovú brzdu a prijať striktné výdavkové limity a daňovú brzdu. Kľúčovým a dlhodobým predpokladom žiaduceho presmerovania však je tlak verejnosti a médií na nižšie vládne aktivity a dane, opierajúci sa napríklad o prepočet celkového daňového bremena a komplexnejšiu diskusiu o daniach a rozsahu a ingerencii štátu.

stručne o metodike výpočtu celkového daňového bremena na Slovensku

Daň definujeme v jej ekonomickom (nie právnom) chápaní, respektíve ekonomickej podstate ako akúkoľvek administratívne vynútenú platbu verejnému alebo súkromnému subjektu. Medzi dane tak zaraďujeme sociálne a zdravotné odvody, daň z príjmov fyzických osôb a iné príjmové dane, poplatky a iné dane z majetku, nevzťahujúce sa na DPH (miestne dane, koncesionársky poplatok, povinné zmluvné poistenie a pod.), DPH, spotrebné dane, distribučné poplatky pri sieťových odvetviach a iné dane zo spotreby, ktoré sú nabalené v cenách tovarov a služieb a clo, poplatky, odvody a iné dane podnikateľov (dane z podnikania), ktoré tak ako dane zo spotreby prostredníctvom vyšších cien tovarov a služieb nakoniec platia spotrebitelia, vrátane zamestnancov (prehľad štruktúry daní podľa ich ekonomického charakteru a zoznam jednotlivých daní, ktoré sme identifikovali, je v tabuľke prílohy tlačovej správy).  

Celková odmena patriaca zamestnancovi s priemernou hrubou mzdou (priemerné mzdové náklady) zahŕňa priemernú hrubú mzdu, sociálne a zdravotné odvody  zamestnávateľa a povinné príspevky zamestnávateľa.

Celkové daňové bremeno (zaťaženie) ilustratívne vyjadruje percentuálny podiel všetkých významných daní v ich ekonomickej podstate zamestnanca s priemernou hrubou mzdou z celkovej odmeny patriacej takémuto zamestnancovi, teda priemerných mzdových nákladov.

Takéto celkové daňové bremeno poskytuje ľuďom najkomplexnejší prehľad, koľko ich stojí správa, prevádzka a ingerencia celého verejného sektora a o akej časti ich zárobkov za nich rozhoduje štát, respektíve verejná moc.

Zostatok peňazí predstavuje reálnu nezdanenú hodnotu tovarov a služieb, ktoré si zamestnanec s priemernou mzdou môže kúpiť zo svojej celkovej odmeny (mzdových nákladov). Viac k metodike je k dispozícii v článku Daňové zaťaženie občana SR.     

roman Scherhaufer, predseda predstavenstva EIC            

peter Gonda, riaditeľ a ekonóm KI                                            

jakub Šimek, spolupracovník KI       

Ak si predplatíte tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme. 

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite