ukrajinské roviny, posiate obilím kam až oko dovidí, nasycujú svet už stáročia. Už v minulosti bola úrodná černozem na východ od našich hraníc kľúčovou súčasťou ekonomiky cárskeho Ruska. To si bolo plne vedomé prínosov obilnice sveta a ukrajinské obilie sa vyvážalo z rušných čiernomorských prístavov do celého sveta. V 19. storočí odeský prístav každý deň opúšťali plne naložené lode smerujúce na Západ. Najčastejším odbytiskom bol Liverpool, Londýn či Amsterdam. Ukrajinské pláne tak doslova živili Európu. Je preto len prirodzené, že sa žlté polia s modrou oblohou nad hlavou stali národnými farbami Ukrajincov a vidíme ich aj na národnej vlajke. Ukrajinská pšenica sa v 19. storočí dostala aj za hranice cárskeho Ruska či Rakúsko-Uhorska. Väčšina pšenice, ktorá sa dnes pestuje na severoamerických prériách, pochádza práve z Krymu alebo z Galície. 

úrodná pôda pre hladomory

Napriek úrodnej černozemi postihlo Ukrajinu aj niekoľko hladomorov. Vinník v oboch najznámejších prípadoch bol jasný – komunisti. Východnej Ukrajiny sa okrajovo dotkol prvý veľký hladomor, ktorý do dejín vstúpil ako hladomor na Povolží v rokoch 1921 až 1922.