Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Kedy bude vláda konečne šetriť? Ak sa budeme topiť v dlhoch, obnova bude len nenaplneným snom

.filip Vačko .ekonomika .rozpočet

Vláda predstavila rozpočet na rok 2021. Podľa očakávaní je jeho súčasťou obrovský deficit. Je to nutné? A zodpovedné?

Kedy bude vláda konečne šetriť? Ak sa budeme topiť v dlhoch, obnova bude len nenaplneným snom JAROSLAV NOVÁK/TASR 14. október 2020 Bratislava: Minister financií Eduard Heger počas tlačovej konferencie venovanej štátnemu rozpočtu.

pandémia COVID-19 vystavila rozpočty všetkých krajín na svete ťažkým skúškam. V dôsledku poklesu ekonomickej aktivity, krachu firiem a nárastu nezamestnanosti vládam významne klesli daňové príjmy. 

Na rozpočty sa zvýšil tlak aj v oblasti výdavkov. Môžu za to priame pandemické opatrenia: vlády nakúpili pľúcne ventilácie a iné zariadenia na liečbu ťažkých prípadov koronavírusu, financujú masívne testovanie populácie a napríklad aj nákup ochranných pomôcok. Okrem toho vládam zvyšuje výdavky rastúca potreba vyplácania podpôr v nezamestnanosti, prípadne kompenzačných opatrení pre firmy, ktoré museli kvôli vládnym rozhodnutiam obmedziť svoje aktivity.

 Rapídny nárast vládnych deficitov vyzerá vzhľadom na tieto okolnosti nevyhnutný. No napriek tomu je potrebné si zachovať zodpovednosť. Dlhy nemožno navyšovať donekonečna a koniec pandémie Covid-19 je nateraz v nedohľadne. 

o polovicu vyššie výdavky ako príjmy

Príjmy vlády prakticky až donedávna neprestajne rástli. Len medzi rokmi 2014 a 2019 to bolo o 27 %, z 13,3 miliardy eur na 16,9 miliardy eur. V roku 2020 má výnimočne dôjsť k ich poklesu na 14,4 miliardy eur. Také nízke daňové príjmy naposledy vláda zažila pred piatimi rokmi. Na budúci rok vláda počíta s príjmami 15,8 miliardy eur. Jej výdavky však majú dosiahnuť až 23,9 miliardy eur, čiže o 51 % viac, ako vyberie na daniach.

Je to mohutný deficit a znepokojuje aj odborníkov vrátane vládnych poslancov. Napríklad poslanec za SaS a predseda Výboru NR SR pre financie a rozpočet Marián Viskupič hovorí o tom, že „plánovaný deficit je obrovské číslo“ a rozpočet ako taký „vzbudzuje oprávnené obavy“. Za pravdu mu dáva aj riaditeľ INEKO Peter Goliaš, „Vláda v budúcom roku tento stav nezlepší, čo považujem za chybu. (...) Vysoké deficity vyústia do vysokej dynamiky rastu verejného dlhu, ktorý bude ťažšie dostať pod kontrolu.“

Pre bežného človeka sú to však len čísla. Ako si ho môžeme lepšie predstaviť? Analytik inštitútu INESS Radovan Ďurana to ilustruje na príklade, podľa ktorého by za peniaze z deficitu „mohol každý druhý Slovák dostávať 220 eur mesačne celý budúci rok“.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite