Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

.nepriame efekty: Internetoví baróni: regulovať či neregulovať?

.richard Kališ .ekonomika

Internet sa dlho považoval za takmer dokonalé konkurenčné prostredie. Zdá sa však, že Google, Facebook či Amazon sú natoľko dominantné, že potenciálna konkurencia by mala problémy čo i len začať podnikať. Nastal čas regulovať internetových gigantov?

.nepriame efekty: Internetoví baróni: regulovať či neregulovať? WALTER BIERI/EPA/profimedia Logo Googlu na novootvorených kanceláriách spoločnosti v Zurichu. Pracovať v nich bude môcť viac, ako 5000 ľudí.

začnime krátkou paralelou. Na konci devätnásteho storočia v USA existovala skupina veľmi vplyvných podnikateľov, takzvaných železničných barónov. Aj ich aktivity motivovali zrod protimonopolnej politiky v USA. Problémom železničných barónov nebola ich hlavná činnosť. Veď nakoniec, konkurencia v železničnej doprave prakticky dlho neexistovala. Prečo? Železničná doprava bola typickým príkladom prirodzeného monopolu. Bolo by možno želateľné, no určite nie efektívne mať vedľa seba tri koľajové dráhy a vybrať si tú s najnižšou cenou jazdného. Konečná strata spoločnosti z výstavby toľkých dráh by však asi prevážila potenciálne výhody z konkurencie. Práve fakt, že náklady pri každom ďalšom vypravenom vlaku klesajú, spôsobuje, že niektoré odvetvia v iných ako monopolných podmienkach fungovať nemôžu. Nebezpečné však je, ak neregulované zisky z monopolného trhu sa v

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite