Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

.nepriame efekty: OECD odporúča: zbaľte si kufre

.richard Kališ .ekonomika

Organizácia tentoraz nastavila zrkadlo nášmu zdravotníctvu. Radostné čítanie to nie je, no najhoršie je, že sme jediná vyspelá krajina sveta, kde zomiera relatívne viac ľudí na rakovinu ako tomu bolo v roku 1990.

.nepriame efekty: OECD odporúča: zbaľte si kufre petrut calinescu/Alamy/profimedia Slovensko je jedinou krajinou OECD, kde sa počet fajčiarov medzi rokmi 2000 a 2015 zvýšil.

kým PISA výsledky už tradične ukazujú postupný prepad našich študentov a školstva, radosť po novom neprináša ani publikácia Health at a Glance 2017. Náhľad na zdravotníctvo je porovnaním zdravotných systémov a výsledkov členských a partnerských krajín organizácie. Záver na začiatok: máme veľmi zlú životosprávu, dožívame sa menej rokov ako porovnateľné krajiny, náš zdravotný systém má problémy s personálom a čo je najhoršie, v liečení vážnych ochorení sme na tom porovnateľne ako v roku 1990.

Začnime však od toho mála pozitívneho, čo sa dá v prípade Slovenska zo štúdie zistiť. Indikátormi, v ktorých sme lepší ako priemer OECD, sú náš sklon k samovraždám a počet chronických depresií. Minimálne pri tom druhom však platí, že ide skôr o nedostatok informácií. Ľudia trpiaci týmto ochorením pravdepodobne zostávajú v populácii skrytí.

Ak aj k samovraždám oficiálne neinklinujeme, dlhšie nežijeme. Šesťdesiatpäťročný človek, čerstvý dôchodca, má pred sebou v priemere štyri roky života. V susednom Česku viac než osem a v ideálnej Škandinávii pätnásť. Zarážajúci je rozdiel v predpokladanom dožití na základe rozdielu vo vzdelaní. Muž vo veku tridsať rokov s najvyšším stupňom vzdelania sa v priemere dožije o pätnásť rokov viac, než jeho rovesník bez vzdelania. Pri ženách až taký vysoký rozdiel nie je, no stále je vyšší v porovnaní s priemerom. Práve preto platí, že odpoveď na to, prečo sa nožnice medzi vzdelanými a nevzdelanými ľuďmi v dožití roztvárajú, treba hľadať na strane životosprávy.

„Celá táto tragédia sa pritom nedeje pri podfinancovanom systéme. Na hlavu platíme do zdravotníctva porovnateľne ako napríklad v Kórei či Izraeli.“

V prvom rade v takzvaných rizikových faktoroch sme na tom zle. Slovensko je jedinou krajinou OECD, kde sa počet fajčiarov medzi rokmi 2000 a 2015 zvýšil. Kým na začiatku milénia sme patrili medzi podpriemerných fajčiarov, trend v ostatných krajinách sa zmenil tak výrazne, že dnes patríme medzi najčastejších fajčiarov. Podpriemerne sme na tom aj v konzumácii zeleniny, ovocia či v pravidelnej fyzickej aktivite. Ku cti nám neslúži ani to, že naše deti sú na tom ešte relatívne horšie.

Ak by sme aj dokázali bojovať s vlastnými zlými návykmi, narážame na zdravotníctvo, kde si už sami nepomôžeme.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite