Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Temná stránka poštuchnutia

.richard Kališ .ekonomika

Nudge, alebo po slovensky poštuchnutie, sa stalo elegantným nástrojom usmerňovania rozhodnutí. Sme poštuchávaní k darovaniu orgánov, nastaveniu sporenia či pri pokladniach v supermarkete. Kde sa však končí elegantný psychologický nástroj a začína sa obyčajná manipulácia?

Temná stránka poštuchnutia ANNE RYAN/AFP/SITA Richard Thaler pózuje so svojimi knihami o behaviorálnej ekonómii. V roku 2017 vyhral Nobelovu cenu, keď ukázal, že ekonomické rozhodnutia nie sú vždy racionálne.

„Keď chcete, aby ľudia robili správne veci, uľahčite im to.“ Aj takto môže znieť najjednoduchšia definícia nudge. V našich končinách by sme mohli hovoriť o poštuchnutí, preklade, s ktorým by bol spokojný aj Julo Satinský. Človek sa tradične v ekonomickej teórii definuje ako Homo Economicus, človek dokonale racionálny. Asi len málokoho vrátane samotných ekonómov však prekvapí, že omylnosť nám je prirodzená. Nedávne poznania psychológa Daniel Kahnemana a populárnych behaviorálnych ekonómov Dana Arielyho a čerstvého nobelistu Richarda Thalera ukázali, že naša iracionálnosť nie je náhodná. Naopak, má systematický charakter. „Nie sme len iracionálni, my sme predvídateľne iracionálni,“ napísali Thaler a Sunstain v knihe Nudge z roku 2009. Robíme omyly znovu a znovu a rovnakým spôsobom. „Viac než Homo Economicus, človeka racionálneho, pripomíname Homera Simpsona,“ napísali autori knihy. 

Paradoxne, predvídateľnosť našich omylov sa stala základom na to, aby sme mohli byť poštuchnutí k optimálnemu rozhodnutiu. Nudge sa začal relatívne nevinnými pokusmi. Schody pripomínajúce klavír, ktoré motivovali ľudí obchádzať eskalátor. Vlastnoručný podpis na začiatku formulára, ktorý viedol k zodpovednosti pri vypĺňaní zvyšných údajov. Zasielanie listov daňovým úradom o tom, že naši susedia platia každoročne dane načas. Zmena preddefinovaného rozhodnutia o vstupe do starobného poistenia či darovaní orgánov po smrti sa stali notorickými príkladmi, kam až vieme ľudí poštuchnúť. A to všetko len na základe systematickej chybovosti človeka. 

Knihy o behaviorálnej ekonómii dnes nájdeme takmer v každej domácnosti. Kahnemanovo Myslenie rýchle a pomalé je zdravovedou vo svojej oblasti, a to i napriek svojej nie najľahšej čitateľnosti. Literatúra behaviorálnych ekonómov si našla milióny laických čitateľov a fanúšikov. Po celom svete začali, za aktívneho príspevku Richarda Thalera, vznikať takzvané Nudge Units. Jednotky behavioralistov a stratégov snažiace sa do verejného rozhodovania a administratívy zakomponúvať štuchance. Na Slovensku sme zatiaľ vďační za relatívne nezávislé a odborne vnímané analytické jednotky typu Útvaru hodnoty za peniaze. S istotou však môžeme povedať, že ďalším krokom modernej verejnej správy je práve behaviorálna jednotka. 

Napriek absencii oficiálneho útvaru, ktorý by participoval na tvorbe regulácií, určité pokusy o poštuchávanie na Slovensku existujú. Jedným z takých je spolupráca Ligy proti rakovine a Mateja Šuchu. Jednoduchou úpravou SMS správy vyzývajúcej na darovanie finančných prostriedkov podľa vlastných slov docielil nárast v celkovej vyzbieranej sume o viac ako päťdesiat percent.

nudge for good

Nudge sa stal populárnym pre svoju jednoduchosť a eleganciu. Je nástrojom, ktorý to „zlé“ v nás – našu omylnosť, využíva v náš prospech, alebo dokonca v prospech spoločnosti. Stavia nás tak veľmi šikovne do roly racionálne sa rozhodujúceho jedinca, a to bez nášho pričinenia. Asi nebude náhoda, že čím elegantnejšie a jednoduchšie sú takéto nástroje, tým skôr príde diskusia o ich etickosti a miere možného zneužitia. Sám Thaler hovorí, že vždy, keď podpisuje svoju knihu, k venovaniu dopíše „Nudge for good“, alebo jednoducho štuchajte k dobru. Autor zdôrazňuje tri princípy, ktoré určujú, či je poštuchnutie nastavené správne. Prvým je jeho transparentnosť, druhým je jednouché odstránenie zavedeného poštuchnutia. Tým posledným je jednoznačné nastavenie štuchancov tak, aby viedli k zvyšovaniu blahobytu a nikdy nie naopak. Je jednoduché zadefinovať takéto odporúčania už takpovediac v príbalovom letáku. Ich dodržiavanie je však na konkrétnom strojcovi. 

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite