Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Štuchanec nie je všeliek

.martin Vlachynský .ekonomika .profil

Ekonomický nobelovec Richard Thaler ukazuje, ako pomôcť ľuďom v rozhodovaní a pritom im neubrať zo slobody rozhodovania. Za posledných sedem rokov, čo píšem do .týždňa o ekonomických nobelovcoch, som čelil väčšinou tomu istému problému.

Štuchanec nie je všeliek PAUL BEATY/AP/SITA 9. október 2017 Chicago, USA: Richard Thaler počas tlačovej konferencie, na ktorej bolo oznámené, že vyhral Nobelovu cenu za ekonomiku.

ako čitateľom predstaviť ekonóma, o ktorom väčšina z nich nikdy nepočula, a jeho prácu, ktorá väčšinou bola v „surovej“ akademickej podobe. Tento rok mám problém presne opačný. 

Víťazom sa stal americký behaviorálny ekonóm Richard Thaler. Jeho kniha Nudge (spoluautor Cass Sunstein, u nás predávaná v roztomilom českom preklade ako Šťouch) z roku 2008 sa stala svetovým bestsellerom, porovnateľným napríklad so slávnym Freaconomics. V momente písania tohto článku, teda dva dni po ohlásení víťaza, paperbacková verzia tejto knihy vyskočila na 3. miesto v predajnosti kníh na Amazone. Čo viac povedať o ekonómovi a jeho práci, keď už toho bolo povedané za poslednú dekádu veľa?

homo irracionalis

Behaviorálna ekonómia sa snaží do ekonómie vniesť psychologický rozmer. Konkrétne Richard Thaler rozvinul toto myslenie v troch oblastiach. 

Po prvé – limitovaná racionalita. Ľudia dokážu robiť čiastkové kalkulácie, ale nedokážu si ich poskladať do veľkého obrazu. Zároveň je myslenie zasiahnuté rôznymi skresleniami, takže si napríklad ceníme tú istú vec viac, ak ju vlastníme, než keď ju ešte len môžeme vlastniť. Po druhé – vnímanie „férovosti“ hrá v ekonomickom rozhodovaní dôležitú úlohu. Firmy tak napríklad pre obavy z pohoršenia zákazníkov nad „neférovosťou“ môžu držať stabilné ceny napriek stúpajúcemu dopytu. Po tretie – ľudia nemajú sebadisciplínu. Poddávajú sa krátkodobým impulzom, ktoré zruinujú ich inak dobré dlhodobé plány. 

„Oslavných komentárov si nájdete stovky a Thalerovi patria právom.“

Najmä do tretej položky spadá jeho koncept štuchania (nudging). Podľa neho jednoduchý a lacný zásah zvonka – poštuchnutie – môže človeku pomôcť lepšie konať. Často tým poštuchnutím môže byť iba lepšie úvodné nastavenie. Poštuchávanie sa dá robiť v rôznych kontextoch – od futbalových bránok v pisoároch (ktoré motivujú pánov mieriť lepšie a ubrať prácu upratovačke) až po dôchodkové systémy. Napríklad to, či pri vstupe do II. piliera je pre sporiteľa ako úvodný fond nastavený dlhopisový alebo indexový, môže zásadným spôsobom ovplyvniť celý dôchodkový systém bez toho, aby bol sporiteľ na čokoľvek donútený. 

Čistejšie verejné toalety a bohatší dôchodcovia podtrhujú spoločenské prínosy behaviorálnej ekonómie, ktorej je Thaler spolu Danielom Kahnemanom a Vernonom Smithom asi najvýznamnejším predstaviteľom. Snaha vyhýbať sa zásahom, ktoré obmedzujú slobodu voľby (teda zákazom a príkazom), im zbiera body aj radoch zástancov voľného trhu. Nakoniec, štuchačom sa niekedy hovorí paternalistickí libertariáni. 

vlk sýty, ale z kozy ubudlo

Nie je však takéto označenie len bezobsažný oxymoron? Nudging má niekedy až nekritických obdivovateľov medzi modernými tvorcami politík. Ako by sa podarilo prelomiť známe porekadlo o vlkovi a koze. Na jednej strane môže tvorca politiky vylepšovať svet, ako sníval už od detstva, ale tentoraz na svoju hlavu nedostane spŕšku nadávok do boľševikov.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

prihlásiť predplatiť

.diskusia
.neprehliadnite