Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Pakt dvoch zloduchov

.marína Gálisová .ekonomika .rozhovor

Presne pred 80-timi rokmi uzavrel Stalin s Hitlerom zmluvu o neútočení, ktorá na dlho predurčila osud strednej Európy. Vtedy to bol šok – no po vojne väčšina politikov a historikov odsúvala túto udalosť na okraj. Prečítajte si archívny rozhovor .týždňa s britským historikom Rogerom Moorhouseom.

Pakt dvoch zloduchov AP Photo/SITA

čo vyvolalo váš záujem o Molotovov-Ribbentropov pakt, o ktorom ste napísali knihu Diablovi spojenci?

Venoval som sa najmä moderným nemeckým dejinám a dejinám Poľska. Vedel som, že pakt medzi nacistami a Sovietmi zmenil osud Poľska a celej strednej i východnej Európy. V povojnovej Británii to však uznával málokto. Povedal som si, že svojim krajanom, ale nielen im, vysvetlím, o čo išlo – a do západného vnímania vnesiem stredoeurópsky uhol pohľadu.

prečo je aj dnes dôležité rozumieť okolnostiam a obsahu tejto zmluvy?

Po prvé, Molotovov-Ribbentropov pakt je stále fyzicky prítomný – veľká časť dnešnej východnej hranice Poľska kopíruje líniu, na ktorej sa v jeseni 1939 dohodli ministri zahraničia nacistického Nemecka a Sovietskeho zväzu, Joachim von Ribbentrop a Viačeslav Molotov. Po druhé, pakt zmenil pohľad na Rusko najmä v Estónsku, Lotyšsku, Litve a Poľsku, teda v krajinách, ktoré pakt najhoršie zasiahol – politicky i ľudsky. A po tretie, je príkladom strategickej spolupráce medzi dvoma amorálnymi totalitnými štátmi. Stojí teda za analýzu a zapamätanie. Často to vyznieva, že v druhej svetovej vojne bol len jeden hlavný zloduch –  ale boli dvaja.

ako Hitler a Stalin dospeli k nečakanému rozhodnutiu uzavrieť partnerstvo?

Áno, pakt bol pre všetkých prekvapením – aj pre samotných nacistov a Sovietov, ktorí sa predtým takmer desať rokov navzájom nenávideli a urážali. Hitlerova motivácia je pomerne prostá. V roku 1939 sa sám zahnal do kúta – rinčal zbraňami proti Poľsku a vyprovokoval tým Britov i Francúzov, aby dali Varšave záruky. Dohoda s Moskvou mu poskytla únikovú cestu.

a čo Stalin?

Jeho dôvody boli zložitejšie. Hitler mu ponúkol územia, na ktoré si Sovietsky zväz robil nároky. Takže už preto Stalin ponuku prijal. A navyše predpokladal, že nacistické Nemecko a Západ, jeho dvaja najväčší nepriatelia, sa v dôsledku tejto zmluvy ocitnú vo vojne. Neskôr priznal, že pakt vnímal ako šancu podkopať kapitalistický systém. Takže vysvetlenie, že ho motivovala v prvom rade obranná stratégia, je len spätným ospravedlňovaním.

ako vysvetlili nacisti a Sovieti svojim prívržencom, že sa zrazu spojili s nedávnym nepriateľom?

Nuž, ani jedna strana sa o vysvetľovanie veľmi nepokúšala. Sovieti spočiatku agitovali v mestách, potom prestali. Bežní sovietski občania Stalinove rozhodnutia aj tak nespochybňovali. Hitler svojim prívržencom povedal: „Ja som rozhodol a zastrelím každého, kto bude proti.“ No záhrada nacistického ústredia v Mníchove, takzvaného Hnedého domu, bola po oznámení paktu plná straníckych odznakov, ktoré tam odhadzovali zhnusení straníci.

historici v Sovietmi ovládanom bloku vysvetľovali pakt ako Stalinov taktický ťah. Podľa nich Stalin iba oddialil vojnu s Nemeckom, aby sa na ňu mohol pripraviť. Nebolo to tak?

Argument, že Stalin len získaval čas, nie je podložený faktmi. Prvý raz sa objavil v júli 1941 po tom, čo Nemecko napadlo Sovietsky zväz a Stalin sa zúfalo pokúsil vysvetliť svoju politiku. No sovietske svedectvá z éry paktu ukazujú, že Kremeľ uvažoval skôr o tom, ako Nemcov a Západ dostať vzájomne do vojny, a tak posunúť vývoj k vysnívanej komunistickej revolúcii. Z pohľadu Stalina bol pakt skôr ofenzívny ako defenzívny nástroj.

stretli sa Stalin s Hitlerom?

Nie, ale korešpondovali spolu. Hitler poslal Stalinovi v decembri 1939 telegram k narodeninám a Stalin odpovedal oslavnou nótou na nemecko-sovietske priateľstvo. Stretli sa ich ministri zahraničia, Joachim von Ribbentrop a Vjačeslav Molotov. Molotov dokonca v roku 1940 vycestoval do Berlína, kde sa stretol s Hitlerom. Na nižšej úrovni prebiehali počas 22 mesiacov trvania paktu rokovania, najmä pri príprave štyroch ekonomických medzištátnych zmlúv. Medzi Moskvou a Berlínom bol živý kontakt.

hitler nešiel do Moskvy podpísať zmluvu, ale poslal tam ministra zahraničia. Prečo?

Nerád cestoval a zrejme usúdil, že je potrebnejší doma. To, že poslal Ribbentropa, však Sovieti považovali za kompliment a dôkaz toho, akú dôležitosť zmluve prikladá.

ako na pakt reagoval Západ?

Zostal v šoku. Nepripravenosť Západu je zrejmá už z toho, že v tom istom týždni, keď bol pakt podpísaný, oznámilo britské ministerstvo zahraničia, že vznik takejto dohody považuje za nepravdepodobný. Churchill spomínal, že pakt „otriasol svetom ako výbuch“. Mimochodom, aj nemeckým svetom. K mimoriadne prekvapeným patril Hitlerov blízky spolupracovník Goebbels.

zmluva však nevydržala.

Porušil ju Hitler – v júni 1941 zaútočil na Sovietsky zväz.

aké mal dôvody?

Zistil, že ekonomický prospech zo spolupráce so Sovietmi je malý, navyše sa po páde Francúzska strategické pomery zmenili. Vtedy sa znovu dostal do popredia jeho starý cieľ: zničiť ZSSR.

ako ovplyvnil pakt medzi Hitlerom a Stalinom strednú Európu?

Nemecko a ZSSR si medzi sebou rozdelili Poľsko a to malo prakticky zmiznúť. Nacisti aj Sovieti ničili poľskú elitu, ktorá pre nich predstavovala hrozbu. Nemci v roku 1940 počas akcie AB popravili veľa Poliakov a Sovieti počas neslávne známej masakry v Katyni zavraždili 22-tisíc poľských dôstojníkov. Aj obyčajných ľudí triedili – v nemeckej zóne podľa rasových kritérií, v sovietskej zóne podľa triednych a politických. 

Masové deportácie používali Sovieti i Nemci. Sovieti deportovali odhadom jeden a pol milióna Poliakov do Kazachstanu a na Sibír. Nemci približne rovnaký počet odvliekli do generálneho guvernerátu, kde títo ľudia zmizli. Ďalších vzali na nútené práce do Reichu. V rokoch 1939 až 1941 patrilo Poľsko k najstrašnejším miestam na tejto Zemi. Neexistovali tam dobré možnosti a ani šanca na únik. Vie sa o prípadoch, keď dokonca aj poľskí Židia utekali zo sovietskej zóny do nemeckej – v márnej nádeji, že im tam bude lepšie. Nebolo.

po uzavretí paktu Sovietsky zväz anektoval pobaltské krajiny. Západ reagoval nerozhodne – v kruhoch britskej vlády sa dokonca objavili úvahy, že anexie treba uznať. Prečo?

Briti si nechceli pohnevať ZSSR – stále s ním rátali ako s potenciálnym spojencom. Bola to cynická úvaha a odzrkadľovala aj zúfalú situáciu, v ktorej sa Británia v roku 1940 ocitla.

sú v tom podobnosti s anexiou Krymu?

Nejaké by sa našli, ale reakcia Západu, aj keď skomplikovaná ekonomickými a strategickými záujmami, je predsa len mohutnejšia ako v roku 1940.

vladimír Putin sa vyjadril, že Molotovov-Ribbentropov pakt bol nutný a výhradne obranný ťah, hoci ešte pred piatimi rokmi označil túto zmluvu za nemorálnu. Vidíte ako historik paralely medzi ideológiou a politikou Putinovho Ruska a Stalinovho Sovietskeho zväzu?

Nie je ich veľa – tvrdiť opak by bolo zjednodušovanie. Podobnosť vidím skôr medzi vtedajším a terajším ruským nacionalizmom, akousi urazenou národnou hrdosťou. Za Stalina dostal ruský „ťah na Západ“, ktorý existoval už od čias cára Petra Veľkého, ideologický náter komunizmu. Za Putina sa skrýva pod pláštikom raneného ruského vlastenectva. Aj Rusko, ako všetky krajiny, potrebuje „použiteľnú minulosť“, aby mohlo samo sebe vysvetliť, kde je jeho miesto vo svete. Preto chce aj sovietsku éru predstaviť v pozitívnom svetle – a potom často hovorí jazykom sovietskej povojnovej propagandy. Neznamená to ideologickú podobnosť režimov.

pomohla vaša kniha, ktorá teraz vychádza aj na Slovensku, zmeniť postoj historikov k Molotovovmu-Ribbentropovmu paktu?

Zmeny v histórii ako vednom odbore sú veľmi pomalé. Pri písaní knihy, ktorá ide proti ortodoxnej argumentačnej línii, som zistil, koľko prác sleduje tie isté koľaje a nespochybňuje ich, bez ohľadu na to, či vedú správnym smerom. No niekoľkí učitelia v Británii ma potešili. Ozvali sa mi, že po prečítaní knihy chcú o pakte medzi Sovietmi a nacistami učiť inak. Samozrejme, nemám veľké očakávania. My historici hovoríme k nepočetnému publiku, aj keď píšeme čo najprístupnejším štýlom.

Roger Moorhouse

Britský historik, odborník na moderné dejiny Nemecka a Strednej Európy. Píše knihy o nemeckej histórii, komentáre do odborných periodík aj do Financial Times. K jeho vyhľadávaným knihám patria diela Killing Hitler, Berlin War a najmä The Devil’s Alliance, ktorá v máji vyšla aj na Slovensku ako Diablovi spojenci (Premedia). Narodil sa v roku 1968, študoval na University of London slovanské a východoeurópske štúdie, doktorát má z histórie a politológie. Spolupracoval s profesorom Normanom Daviesom na jeho najznámejších publikáciách, aj na štúdii o histórii mesta Wroclaw pod názvom Microcosm: Portrait of a Central European City. Roger Moorhouse býva s manželkou a dvoma deťmi v Buckinghamshire.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite