rodinné firmy tvoria 60 až 80 percent všetkých malých a stredných podnikov na Slovensku. Zamestnávajú ľudí v regiónoch, kde korporácie nepôsobia, platia dane načas a nevyužívajú offshore štruktúry.
Napriek tomu práve na ne dopadá konsolidácia verejných financií o niečo tvrdšie. Slovenská vláda schválila za sebou tri konsolidačné balíky. Zakaždým rovnaký smer záťaže a bez nástrojov, ktoré majú veľké firmy na jej zmiernenie.
aj malá zmena robí veľké čísla
Pre rodinného podnikateľa nejde o abstrakciu, ale sériu konkrétnych položiek, ktoré zasiahnu mesačný cash flow. Od januára hradí zamestnávateľ náhradu mzdy pri práceneschopnosti štrnásť dní namiesto doterajších desiatich. Sociálna poisťovňa nastupuje až od pätnásteho dňa.
Podľa prepočtov Tatra banky práceneschopnosť zamestnanca so mzdou 1 500 eur stojí zamestnávateľa 335 eur za štrnásť dní. Vlani to bolo 227 eur za desať dní. Pre majiteľa firmy s desiatimi zamestnancami to nie je plánovaná rozpočtová položka, ale nepredvídateľný výdavok, ktorý môže rozhodnúť o tom, či daný mesiac skončí v čiernych alebo červených číslach.
Mnohé rodinné firmy kombinujú kmeňových zamestnancov s rodinnými príslušníkmi podnikajúcimi na živnosť. Tým stúpol mesačný odvod do Sociálnej poisťovne o 66,09 eura, ročne to je 793 eur navyše. Nie je to kvôli vyššej mzde, ale čisto z dôvodu zmeny zákona. Nový živnostník musí platiť minimálny odvod 131,34 eura mesačne od šiesteho mesiaca podnikania. Ak zarobí 250 eur, odvedie 131 eur štátu a domov si neprinesie ani tretinu toho, čo zarobil.
špecifický tlak na mzdy
Zamestnanci, ktorým klesla čistá mzda, prirodzene žiadajú kompenzáciu od zamestnávateľa. Podľa prepočtov spoločnosti Grant Thornton klesla čistá mzda zamestnanca s hrubým príjmom 2 000 eur o 47 eur mesačne, pri 3 000 eurách o 72 eur a pri 4 000 eurách o 156 eur mesačne. Veľká korporácia si môže dovoliť povedať, že zodpovednosť nesie štát.
Rodinný podnikateľ, ktorý pozná svojich desať ľudí menom a vie, kto z nich spláca hypotéku, je pod úplne iným tlakom – ľudským aj ekonomickým. Buď čiastočne kompenzuje, alebo riskuje odchod pracovníkov, ktorých roky zaúčal.
Pritom náklady práce na Slovensku sú už dnes tretie najvyššie v strednej a východnej Európe. Hodinová sadzba dosahuje priemerne 18,50 eura. Napriek tomu zarábajú Slováci v rámci Európskej únie podpriemerne. Rodinné firmy sú v týchto nožniciach stláčané z oboch strán. Náklady práce rastú, ale mzdová atraktivita voči zahraničiu nie.
čo rodinné firmy nemajú
Nerovnosť v dopade konsolidácie nie je len pocitová, ale aj štrukturálna. Nadnárodné spoločnosti majú k dispozícii daňové optimalizačné štruktúry, centralizované oddelenia ľudských zdrojov, právne tímy sledujúce každú zmenu legislatívy a lobistické kapacity v Bratislave aj Bruseli. Rodinná firma s päťdesiatimi zamestnancami tieto nástroje nemá. Majiteľ je sám sebe účtovníkom, personalistom aj právnikom.
Od januára tohto roka platí aj nová minimálna daň z príjmov právnických osôb, ktorá sa pre firmy s obratom nad päť miliónov eur strojnásobila z 3 840 eur na 11 520 eur ročne. A to bez ohľadu na to, či firma dosahuje zisk alebo vykazuje stratu. Pre nadnárodnú firmu je to zanedbateľná položka. Pre rodinnú firmu pohybujúcu sa na hranici rentability je to existenčný problém.
Združenie podnikateľov Slovenska upozornilo, že vláda namiesto systémovej reformy prichádza s jednorazovými a málo presvedčivými opatreniami. Republiková únia zamestnávateľov označila formu konsolidácie za neudržateľnú a za hazard s celou ekonomikou. Spoločným menovateľom kritiky je aj pocit, že rozhodnutia sa prijímajú bez skutočného dialógu s tými, ktorých sa bezprostredne týkajú.
nestabilita ako skrytý náklad
Okrem priamych finančných dopadov existuje skrytý náklad. Ide o legislatívnu nestabilitu. Každá nová vlna zmien si od rodinného podnikateľa vyžiada čas a peniaze za poradenstvo, ktoré si veľká firma vybaví interne.
Prieskum EY Entrepreneurship Barometer z februára 2025 ukázal, že 74 percent slovenských podnikateľov vníma podmienky ako nepriaznivé a 94 percent očakáva negatívny vplyv rastúcich prevádzkových nákladov. To všetko ešte pred schválením tretieho balíka konsolidácie.
Rodinní podnikatelia pritom nežiadajú výnimky ani špeciálne zaobchádzanie, len predvídateľnosť. Firma sa dá riadiť aj v náročných podmienkach, no nedá sa riadiť v prostredí, kde sa pravidlá menia každý rok a každá zmena znamená ďalší výdavok, ktorý nikto vopred neohlásil.
Konsolidácia verejných financií je pritom nevyhnutná. Sporné nie je ozdravenie, ale rozdelenie záťaže. Rodinné firmy platia dane tam, kde žijú, zamestnávajú susedov a nemenia sídlo podľa daňovej mapy Európy. Systémová konsolidácia by mala rozlišovať medzi tým, kto optimalizuje, a tým, kto jednoducho platí. Dnes tieto dve skupiny platia rovnako, hoci rovnaké nie sú.