Železo je lacné pre to isté, prečo je zlato drahé. Príčiny sú naozaj úplne rovnaké, aj keď dôsledky sú celkom opačné. Ako je to možné? Nuž, ako hovorí John Travolta v Pulp Fiction: najzábavnejšie sú tie drobné rozdiely.

Dr. Wendy A. Suzuki je profesorka neurológie a psychológie na Newyorskej univerzite, venuje sa plasticite mozgu. V poslednej dobe rieši otázku, ako mozgu pomáha aeróbne cvičenie, a dochádza k pozoruhodným záverom.

Aj v mikroskopickom svete existujú zločiny. Bunky si navzájom kradnú zdroje energie. Malé elektrárne sa pašujú pomocou nanotunelov. V kriminálnom prostredí vynikajú nádorové bunky. Ich expanzia si vyžaduje veľké energetické porcie.

Každý z nás, kto niekedy v živote použil Wi-Fi (či iba počúval rádio), má skúsenosť s tým, že bezdrôtový prenos informácií je určitým spôsobom limitovaný vzdialenosťou a prekážky mu spôsobujú problémy.

Prvý prípad smrteľnej nákazy slzovičkovkou na Slovensku nie je dôvodom na paniku, zato je dobrou príležitosťou na diskusiu o biológii, osobnej aj verejnej hygiene a trochu aj o tom, čo nám môžu priniesť zmeny globálnej klímy. Na otázky odpovedá popredný slovenský parazitológ z Trnavskej univerzity František Ondriska.

Bunkovej terapii sa zatiaľ veľmi nedarí v liečbe ochorení mozgu. Napriek tomu servisná výmena starých buniek za nové naďalej púta pozornosť. Po rokoch sa do služby opäť hlásia kmeňové bunky. Výsledky sú vedecky lákavé, ale využitie v klinickej praxi je v nedohľadne.

Vírusy nášmu životu neprospievajú. A ich večné hranie sa s našou imunitou môže mať nebezpečné konzekvencie. Jedným z dôsledkov je aj nezvratné poškodenie mozgu. Stanú sa herpesvírusy ďalším rizikovým faktorom demencie?

Smola je materiál, ktorý vzniká destiláciou dechtu. Ten môže vzniknúť tepelným rozkladom rôznych organických materiálov, ako drevo alebo uhlie, bez prístupu vzduchu. Ak decht destilujeme ďalej, získame hustejšiu a viskóznejšiu smolu.

Spolumajiteľ ESET-u Anton Zajac zorganizoval v predposlednú májovú sobotu pre zhruba dvesto pozvaných hostí projekciu filmu Interstellar nasledovanú prednáškou nositeľa Nobelovej ceny Kipa Thorna, ktorý sa na výrobe filmu významne podieľal. Čo sme sa z tej prednášky dozvedeli?

Náš hostiteľ Anton Zajac ma požiadal, aby som niekoľko prvých otázok v diskusii po prednáške nositeľa Nobelovej ceny Kipa Thorna k filmu Interstellar položil sám a potom dal priestor publiku. Rozhodol som sa pýtať len na jednu malú časť filmu, ktorá však obsahuje nesmierne veľa fyziky.