Asi málokto by očakával, že tehotné ženy v Európe môžu mať problémy s nedostatkom vitamínov a minerálov. Fortifikované potraviny, všade prítomné doplnky stravy a dostupnosť kvalitných zdrojov živín by mali byť hrádzou proti ich nedostatku. A predsa je opak pravdou.

Na ladné krivky sa radi pozeráme a nejeden z nás neohrdne ani možnosťou niečo si o nich prečítať. S kostrbatými krivkami je to trochu iné. Zrak si síce pred nimi nezakrývame, ale väčšinou ich nijako intenzívne nevyhľadávame. A málokto asi očakáva, že by sa o nich dalo napísať niečo naozaj zaujímavé. Ale veď skúsme.

Hrnčiarstvo patrí k najväčším ľudským vynálezom a amfory k najkrajším hrnčiarskym výrobkom. Ladné krivky amfor a váz v nás vzbudzujú hlboké estetické uspokojenie. Prečo práve tieto krivky považujeme za také pekné?

Krivky dopytu a ponuky sú už stopäťdesiat rokov považované za základné nástroje ekonomickej teórie. A pritom tie krivky neexistujú. Toto tvrdenie môže na prvé počutie znieť rovnako bláznivo ako plochá Zem alebo škodlivosť očkovania, ale krivky dopytu a ponuky sú naozaj len prízraky sídliace v základoch modernej ekonomickej vedy.

Aký tvar má mať detská šmykľavka, aby sme sa po nej dostali z horného bodu do dolného čo najrýchlejšie? Ak si myslíte, že odpoveď je jednoduchá, mýlite sa. Teda, tá odpoveď sa dá pomerne jednoducho sformulovať, ale nie je jednoduché dokázať, že je to naozaj správna odpoveď.

Už niekoľkokrát sme v tejto rubrike spomínali, že akýmsi neoficiálnym logom vedy je kresba atómu s eliptickými dráhami elektrónov. A hovorili sme aj, že táto kresba je v nejakom zmysle úplne chybná. Oveľa lepším logom vedy by bola samotná elipsa.

Do slovenských kín vstúpil celkom nenápadne francúzsky film Bolero. Maurice Ravel stvoril dielo plné vášnivých emócií, hoci sám ich nedokázal prežívať. Magnum opus prilákal pozornosť lekárskej komunity. Ravel totiž trpel zriedkavou formou demencie.

Spomeniete si, kedy vám prvýkrát v živote niekto povedal, že Edison vynašiel žiarovku, že Alexander Graham Bell vynašiel telefón, prípadne, že Gutenberg vynašiel kníhtlač? Zrejme to bolo niekedy v období základnej alebo strednej školy, kde ste sa postupne dozvedeli ďalšie fakty – že Newton objavil gravitáciu, že Watt vynašiel parný stroj a Nobel vynašiel dynamit. A jediný problém tohoto celého je, že vás to naučili zle.

Všetci vieme, že Pepek námorník jedol špenát preto, aby mal silu. Všetci vieme, že tú silu mu špenát dáva preto, lebo obsahuje veľa železa. Všetci tiež vieme, že železa v skutočnosti až tak veľa neobsahuje a že mýtus o železe v špenáte vznikol zle umiestnenou desatinnou čiarkou. Lenže aj to je mýtus.

Skôr, než sa ktokoľvek pustí do čítania, musím všetkých upozorniť, že tento text radšej vlastne vôbec nemal vzniknúť. Je to najmä preto, že sa v ňom bude prelínať autorova ignorancia (v prvej časti textu) s autorovou nevedomosťou (v druhej časti textu).