Nedávno so mnou robili rozhovor v rámci jednej dokumentaristickej série a hlavnou otázkou bol zmysel života. Zdá sa mi, že slovenčina nám túto otázku defaultne rámcuje tým, že slovo „zmysel“ nás núti chápať vo význame fyzickej skúsenosti.

Veľa sa špekuluje o tom, ako by vyzeralo druhé funkčné obdobie Donalda Trumpa v Bielom dome. Veľa „normálnych“ republikánov, teda takých, ktorí nepodporujú tábor MAGA, tvrdí, že nie až tak zle.

V rámci Oxfordu som sa nedávno presťahoval do nového bývania. V izbe ma čakal krásny, ale starý stôl, ktorý bol pre moje potreby, žiaľ, úplne nepraktický.

S príchodom jesene som ponúkol niekoľko večerných online kurzov, ktoré začínajú tento týždeň. Jeden z nich je pokračovaním obľúbeného kurzu Filozofia a duševné zdravie spred leta.

Sú medzi nami. Zdravotne postihnutí, zdravotne znevýhodnení, akokoľvek ich voláme, stále je to o tom, ako ich vnímame. Sme v prístupe k nim lepší ako naši predkovia?

Každý boží deň nejaký zvrat, nejaká udalosť, nejaká blbosť, banálna vec, ale pokojne i vec dramatická, zásadná, principiálna – v tom množstve to ale naozaj ťažko rozlíšiť.

V septembri 1989, pred tridsiatimi piatimi rokmi, publikoval Ľubomír Lipták v Slovenských pohľadoch polemický článok o prednáške Ladislava Kováča o Ľudovítovi Štúrovi z roku 1986. Tá vtedy vzbudila veľkú pozornosť svojou polemickou odvahou.

V aktuálnom kontexte vyčíňania počasia sa zvykne pripomínať floskula, ako nám raz za čas príroda pripomenie, akí sme maličkí a aké sú naše problémy malicherné.

Až 80 percent manželstiev s deťmi s autizmom sa rozvádza. Tento mýtus roky koluje v médiách a spôsobuje stres už aj tak vystrašeným rodičom. U nás navyše počuť tvrdenie, že práve muži od rodiny odchádzajú, lebo ťažko prijímajú špeciálne dieťa. Je to tak?

Osobnostný prerod a pokrytectvo excentrického novátora podrýva víziu a budúcnosť jeho prelomových projektov.