Trend spájania očividne pokračuje. Navonok to vyzerá ľúbivo – držme spolu, buďme jednotní, len spolu to dokážeme, ani hádať sa (už) nebudeme. Ako je to v skutočnosti a čo sa deje, kým sa niektorí spájajú?

Parlamentné voľby nás čakajú už o 5 mesiacov. Mnohí to už viete, niektorí ale nie, a tak je načase oznámiť, že v nich budem kandidovať aj ja.

Udalosti uplynulého týždňa komentuje Martin Mojžiš.

Všetci v politike hovoria o spájaní a už je to nuda. Tak som sa rozhodla, že ja dnes budem písať, naopak, o rozchodoch a rozlúčkach.

Jeden z favoritov na víťazstvo vo voľbách vyrukoval s masívnym posilnením roly štátu v energetike a otvorene hovorí o potrebe silnej ruky štátu v ekonomike.

Najnovšie vojenské cvičenia, ktoré Čína rozbehla po návšteve Nancy Pelosiovej, opäť zvýšili napätie v tejto časti sveta. USA medzitým spolu s Filipínami odpovedali na čínske manévre vlastnými manévrami. Situácia sa tak od roku 1972, kedy Nixon zvrátil diplomatické uznanie Taiwanu z roku 1949 za cenu zblíženia USA s Čínou, prakticky nezmenila. Napätie trvá.

Ve knize Liberalism and Its Discontents píše Francis Fukuyama o vývoji klasického liberalismu. Jeho teze vychází z předpokladu, že téměř každá ideologie a politická filozofie přichází na počátku s cenným vhledem do fungování politiky.

Zdá sa, že trend spájania politických strán dorazil aj na „druhý breh“. Aj by som sa smiala, ale nie je to veľmi zábavné. Nastupujú totiž bojovníci proti liberálnej demokracii.

Keď sa Estónsko v roku 1991 stalo samostatnou krajinou, málokto by bol tejto bývalej sovietskej socialistickej republike predpovedal extra úspešnú budúcnosť. Tá sa stala realitou – vďaka čomu? Dá sa od Estónska poučiť?

Časť Slovenska sa aj tento týždeň hrala na právnikov. Tentokrát v súvislosti s otázkou, či mal mať minister Mikulec bezpečnostnú previerku na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami NATO a EÚ alebo nie. Tak som sa zahrala aj ja.